Rodičia, na slovíčko...

Autor:Adriana Lazorová
Pridané: 2014-10-13 11:07:54
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Uprac si hračky, lebo príde „bobo“! Keď ihneď nezaspíš, zavriem ťa do pivnice! Ak nebudeš dobrý, zoberie ťa čert do pekla! Nerob zlosť, lebo ťa spapá ten veľký havo! Musíš ísť do škôlky, lebo policajti budú chodiť po deti, ktoré ostali doma ...

 Takto často upo­zorňujeme deti alebo si vymýšľame iné podobné historky, lebo chceme, aby boli dobré, vychované, aby nerobili „drahoty“ a problémy. Tieto zdanlivo neškodné vyhrážky nám možno často vyriešia okamžitú situáciu, pričom si neuvedomujeme, aký môžu mať dopad do budúcna. Pri kávičke s priateľkami sme viedli polemiku o vhodnosti či nevhodnosti takýchto napomenutí. Začala som vyhľadávať odborné i menej odborné články či vyjadrenia k tejto téme. Psychológovia jednoznačne odsudzujú akékoľvek strašenie detí, pretože má nesmierne negatívny dopad na ich vnútro. Deti svojim rodičom dôverujú, rodičia by sa mali preto snažiť túto dôveru nesklamať a udržať si ju čo najdlhšie. Nezmyselným vyhrážaním sa podkopáva dôvera i autorita. Ak dieťa v staršom veku zistí, že rodič klamal, prestáva rodičom veriť. Tým možno ohroziť i vieru v Boha. Čo ak si rodič vymyslel i Pána Boha? Alebo ako to vlastne je s tým Pánom Bohom, keď „bobo“ neexistuje? Strašenie môže mať rôzne následky – úzkosť, nepriebojnosť, nesamostatnosť, ustráchanosť, komplexy, nepokoj, nervozitu... Deti sa boja ostať osamote, boja sa tmy, ľakajú sa, klamú, môže sa vyskytnúť

i koktavosť alebo epileptické záchvaty... Tieto ťažkosti sa môžu prejavovať i v dospelosti a takíto dospelí ľudia zostávajú v úzadí, boja sa do niečoho pustiť, sú odkázaní na to, aby ich viedli iní.  Nedá mi tu nespomenúť strašenie otcom, ktorý keď sa vráti domov, musí spraviť poriadok: „Veď počkaj, keď príde otec!“ Takýmto strašením nielen že podkopávame vlastnú „mamkovskú“ autoritu, ale nabúravame vzťah otca a detí, ktoré sa otca budú báť. Ak dôjde ku konfliktu, treba ho riešiť hneď. Ak musíme dieťa potrestať, urobme to hneď, nečakajme na ocka.
Nuž, keď je to možné, obdarujme deti láskou, snažme si udržať dôveru pravdovravnosťou i potrebnou prísnosťou, ktorá netkvie v strachu, ale je založená na úprimnom vzťahu rodičov a detí. Strach svedčí o nedôvere a keď neveríme Božej láske a dobrote, nemôže na nás Boh pôsobiť svojou silou i svojím Duchom.
air max 90 pas cher longchamp soldes lapicardievueduciel.fr longchamp pliage soldes borse louis vuitton tourisme-perigordvert.fr