Milé mamičky, matky, maminy, mamy, staré mamy...

Autor:MUDr. Jana Virčíková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Prihováram sa k vám vo svojom prvom (a dúfam, že nie poslednom) príspevku, ktorým otvárame novú rubriku – ZDRAVOTNÍCKE OKIENKO. Teší ma, že začíname práve v mesiaci, keď si pripomíname pekný sviatok – Deň matiek.
Dovoľte mi, aby som sa vám predstavila. Som detská lekárka a aj keď nemám vlastné deti, do môjho života doteraz vstúpilo mno­ho detí a ich rodičov, ktoré považujem za svoje. Mám to šťastie, že robím to, čo som si vždy želala, nakoniec to aj vyštudovala, aj keď byť lekárkou v pätnásť rokov sa reformujúcom zdravotníctve je často unavujúce a vôbec nie jednoduché. Musím zápasiť s často základnými problémami, ktoré by vôbec nemuseli byť, keby si každý robil to, čo by podľa svojho svedomia mal robiť bez intervencií a protekcií...
Vo vyspelých západných krajinách vládne v zdravotníctve kult dieťaťa. Deťom sa dostávajú tie najlepšie podmienky, priestory, komfort, vybavenie, prístroje aj v zdravotnej starostlivosti. Aj mňa neraz bolí, že to u nás tak nie je a že máme čo doháňať. Pomohli by ste však nám možno aj tým, ak by ste namiesto oficiálnych sťažností či neoficiálneho frflania na našu prácu a veci, ktoré často nedokážeme ovplyvniť, dali podnety na inštitúcie, ktoré toto môžu a majú v kompetencii zmeniť. Úspešne sa rozbieha kampaň za duševné zdravie, kampaň proti fajčeniu a podobne. Prečo neupozorniť formou kampane aj na podmienky starostlivosti o zdra­vie našich detí? Ak si vychováme najmladšiu generáciu s pre­ventívnym a zodpovedným prístupom k svojmu zdraviu, v dos­pelosti sa to spoločnosti určite vráti v ušetreným prostriedkoch na liečbu civilizačných ochorení alebo prinajmenšom v ich poklese či menej plnými čakárňami u lekárov „pre dospelých“. Aj ja by som privítala väčší priestorový či časový komfort pre svoju prácu namiesto často nezmyselného tlaku príkazov a zákazov, ktoré sa na mňa hrnú následkom nových zdravotníckych zákonov zo všetkých strán. Áno, každá reforma bolí. Aj táto, ale už pridlho. V tej bolesti sa stráca odhodlanie, entuziazmus, nevyužité odborné vedomosti a poznatky, snaha zdokonaľovať prapodstatu mojej profesie – zlepšovanie stavu zdravia našich detí.
Nový „trhový vietor“ v zdravotníctve často dehonestuje lekára z pozície akceptovanej, všestranne rozvinutej osobnosti, ktorá musí na sebe celý život tvrdo pracovať, na pracovnú silu o istej nominálnej trhovej hodnote... Je to smutné a mali by sme tomu spoločnými silami zabrániť možno aj tým, že k lekárovi prídeme ako k ČLOVEKU, ktorému DôVERUJEME a prejavujeme ÚCTU tak, ako je to vo vyspelom či menej vyspelom zahraničí. Dočítania a dopísania sa teší MUDr. Janka Virčíková