Prosba

Autor:Miroslava Janíčková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Putujem ulicami svojej duše a rozmýšľam o tom, či sa mám vrátiť. Tieto ulice sú plné zmätku, napätia a možno aj nebezpečenstva, ktorým žijem. Kam sa mám však vrátiť? Nič vo mne nie je pokojné.
Láska je aj napriek môjmu váhaniu trpezlivá. Tichučko ma čaká v mojom srdci. Neponáhľa sa.
Parkom sa preháňa príjemný vánok. Štetcom behám po papieri a maľujem nedokonalé vetvičky tancujúcich stromov. Miešam farby tak, aby sa kúsok papiera aspoň trochu podobal farbám tohto sveta.
Najneradšej zo všetkého maľujem portréty. Málokedy totiž odhadnem človeka a portrét, ktorý si predkreslím je iný ako skutočnosť. Niektorý priveľmi skrášlim, iný zas zbytočne očiernim.
Na portréte, ktorý mi predkreslila Láska, si ty, Človek. Hoci sa už mnohí pokúšali vykresliť mi tvoj obraz, nikomu sa to nepodarilo tak ako Láske. Farby na jej štetci sú pestré a dodávajú mi nádej. Láska je v pestrých farbách profesionál. Pri pohľade na jej obrázky človeka uchváti šťastie.

(Úryvok z knihy Prosba, M. Janíčková)