Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár

Klaňanie sa Mudrcov (Autor:  )
Autor:Valentín Kokoruďa
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Sviatok Zjavenia Pána, ináč nazývaný aj sviatok Troch kráľov, patrí medzi obľúbenú slávnosť. Aj keď je slávený na konci vianočného obdobia akoby v tieni vianočných sviatkov, aj keď udalosti Zjavenia Pána sú zahalené rúškom tajomstva, predsa majú obrovský význam a nesú v sebe obrovské posolstvo a symboliku.

Človek sa vybral hľadať pod vplyvom zvláštneho nebeského úkazu mesiáša, ktorý bol predpovedaný Bohom už v raji. Evanjelista Matúš opisuje túto udalosť informáciou o tom, že mudrci z východu prišli do Jeruzalema s otázkou, kde je ten novonarodený židovský kráľ, pretože videli jeho hviezdu. Hviezda svietiaca na tmavej oblohe je symbolom duchovného svetla, ktoré preniká temnoty. Boh chce do tmy hriechu a zloby vniesť jas pravdy. Posiela hviezdu ako znamenie, aby ukázala svetu Božieho Syna, sľúbeného mesiáša. Svetlo hviezdy pre mudrcov neznamená konečný objav, ukazuje len smer ďalšieho hľadania.
Mudrci prišli z východu. Sväté Písmo neuvádza presne odkiaľ. Nevieme ani to, koľko ich bolo. Podľa počtu darov, ktoré priniesli, usudzujeme, že boli traja. Zdá sa, že patrili do vyššej spoločenskej vrstvy. Svedčia o tom nielen bohaté dary, ale aj rozruch, ktorý spôsobili príchodom do Jeruzalema.
Aj samotný Herodes ostal rozrušený. Starocirkevný výklad z 5. storočia, berúc do úvahy počet darov a ich vysokú hodnotu, definitívne tvrdí, že traja mudrci boli zároveň aj kráľmi. V 8. storočí im priradili aj mená: Gašpar, Melichar a Baltazár. Títo vošli do domu, uvideli Ježiša, padli na tvár a klaňali sa. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (Porov.: Mt 2, 11)
Zlato sa pokladá za najvzácnejší lesklý kov, ktorý je odolný aj voči vysokej teplote, kyselinám či hrdzi. Preto sa stáva symbolom nemennosti, večnosti a dokonalosti. Pre svoju farbu je zlato tiež symbolom nebeského svetla, čo v duchovnom význame môže znamenať poznanie. Lesk tohto kovu vzbudzuje slávnostnosť a odblesk večnej slávy v nebi. Biblia ho veľmi často spomína. Napríklad na arche zmluvy boli dvaja tepaní anjeli alebo Šalamúnov chrám bol celý ozdobený zlatom. Zlato sa čistí v ohni. čo je symbolom utrpenia, ktorým prechádza človek, aby sa očistil. Cirkevní Otcovia sa pozerajú na zlato ako na symbol kráľovstva. Tým, že mudrci darujú Vykupiteľovi zlato, uznávajú ho za svojho Kráľa a Pána celého sveta. V kresťanstve zlato symbolizuje najdôležitejšiu zo všetkých čností – lásku.
Myrha je síce voňavá, ale zároveň chuťovo horká živica získavaná z rôznych druhov stromov a krov. Rastie najviac v južnej Arábii a vo východnej Afrike. Egypťania používali tieto živice pri mumifikovaní a balzamovaní faraónov. Rimania využívali tekutinu z rozpustenej živice ako prísady do parfumov. Ale vo všetkých krajinách mala svoj veľký význam hlavne pri náboženských kultoch. Bola obľúbená predovšetkým pre svoju príjemnú vôňu i hojivé či liečivé účinky. Sväté Písmo hovorí o myrhe ako o vzácnej veci. Kresťania už od začiatku používajú myrhu veľmi často. Tak ako sa šíri príjemná vôňa hoci aj z horkej myrhy, tak tam, kde žije kresťan, by malo tiež cítiť príjemnú vôňu Kristovu hoci aj za cenu veľkého úsilia.
Zvyk používať kadidlo ku kultovým účelom nachádzame takmer u všetkých národov. Kadidlo bolo známe a používané pri kultových rituáloch v Egypte už 2500 rokov pred Kristom. Vystupujúci dym z kadidla nad mŕtvym telom nepripomínal len modlitby pozostalých, ale aj jeho dušu vystupujúcu do neba. Rimania tým vzdávali úctu svojim cisárom. Kresťania spočiatku kadidlo zakazovali, pretože príliš pripomínalo kult pohanských božstiev a kult cisárov. Ale už od 4. storočia sa začalo požívať pri pohreboch. Neskôr, v 9. storočí, sa používalo už pri všetkých liturgických úkonoch. Vystupujúci dym symbolizuje smerovanie našich modlitieb k Bohu. Vôňa kadidla má odháňať vplyv zlého ducha.
Mudrci nás svojím správaním učia, ako by mala vyzerať každá naša návšteva Božieho domu. Nestačí vojsť do domu Božieho, nestačí sa len klaňať Bohu, ale je potrebné so sebou priniesť i dar. Jeden môže priniesť dar zlata, almužny, niečo, čím pomohol, alebo mieni pomôcť. Iný môže priniesť myrhu sebazáporu. Ďalší zas môže priniesť kadidlo modlitby za tých, ktorí sú chorí na tele alebo na duši.