Vianoce už prišli

Zima (Autor:  )
Autor:Mária Krotká-Košalová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Vonku je mrazivo a bielo, inokedy odmäk či dážď. Tak ako každý rok o takomto čase. Mesto je plné upachtených ľudí, ktorí nervózne zháňajú vianočné darčeky pre svojich najbližších. Všade cítiť stres a nervozitu, v obchodoch, na zastávke, ba aj doma. A prečo?

Pretože sú tu opäť a znova Vianoce, podľa viacerých z nás najkrajšie sviatky roka. Zvláštne, no nie? Pre seba ich chceme prežiť v zdraví, v šťastí, v rodinnej pohode a harmónii. Vôbec nám nevadí, že je to často na úkor pohody tých druhých. Veď čo? Sú predsa Vianoce a ja ich doma mám, čo ma je do iných? Mňa to predsa nemusí zaujímať.
Je to smutné, ale je to bohužiaľ naša každoročná realita. Takto my častokrát oslavujeme 2000 rokov od narodenia Krista, nášho záchrancu a spasiteľa. To je náš obraz Vianoc. Dôležité sú plné stoly jedál, pekne upratané domácnosti a kopec darčekov pod stromčekom, no a aby sa nepovedalo tak aj nejaká vianočná koleda, to ešte snáď zvládneme.
Žijeme veľmi konzumným spôsobom života. Stále sa niekam ponáhľame. Nevieme sa aspoň na chvíľku zastaviť a porozmýšľať nad svojím konaním a spýtať sa sami seba: dobre robím, alebo sa v svojom konaní mýlim? Kde robím nejakú chybu? Málokto z nás sa už vie tešiť z maličkostí, z toho, že sme zdraví, máme prácu, alebo že dnes svieti slnko. Úplné banality, poviete si. Možno aj. Prečo si však ich hodnotu uvedomíme až vtedy, keď ich častokrát nenávratne stráceme?
Preto sa pýtam, kde sú tie časy našich starých mám a otcov, kde všetko, čo sa týkalo obdobia Vianoc, malo svoj neodmysliteľný rituál a tradíciu? Všetky tie staré zvyky, kde všetko malo svoj čas a miesto, a predsa pri všetkej skromnosti dotvárali to naozajstné čaro týchto sviatkov. Ľudia boli aj vďaka tomu šťastnejší, srdečnejší a častokrát aj štedrejší voči ostatným.
Zanechali nám krásne a veľmi vzácne dedičstvo. Oni áno.Moja otázka však znie: Čo zanecháme my našim deťom do budúcna? Ako si nás budú pamätať? Ako si budú spomínať na ich Vianoce s nami? A čo ony budú učiť svoje deti, aký odkaz Vianoc im vštepíme do ich sŕdc a mysle?
Príliš veľa otázok, ja viem.Verím a pevne dúfam, že je veľmi veľa rodín medzi nami, kde sa takéto otázky vôbec nemusia riešiť. Jednoducho, Vianoce ako sviatky pokoja a lásky sa prežívajú v našich rodinách tak, ako sa na takéto sviatky patrí. Je to obdobie pokoja, harmónie, rodinnej pohody a hlavne plné malého Ježiška, ktorého narodenie si týmto pripomíname. Prežívajme ich preto viac duchovne, viac v srdci a v našej mysli. Presne tak,ako sme to videli u našich rodičov i starých rodičov. Verte mi, že milé slovo, nežné pohladenie či srdečný úsmev každý deň poteší viac ako zopár veľkých darov pod vianočným stromčekom.
Prajem a vyprosujem vám šťastné a veselé Vianoce plné lásky, zdravia, šťastia, pokoja a Božieho požehnania.