Zvyky počas adventu a Vianoc

Autor:Valentín Kokoruďa
Pridané: 2014-10-13 11:00:16
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Vianoce patria a aj vždy patrili medzi najkrajšie sviatky roka. Nielen svojou liturgickou povahou slávenia Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, ale aj svojou hlbokou duchovnou hodnotou, ktorá mala dopad na život každého človeka vo farnosti, v obci či v rodine. Zvyky, ktoré sa vytvárali po stáročia a aj dnes sa tradujú v období adventu a Vianoc, zvýrazňujú hodnoty, ktoré priniesol na našu zem Boží syn. Prinášajú radosť zo spásy a vnášajú jednotu, pokoj a lásku do medziľudských vzťahov.
Nie som dlho na Liptove, aby som mohol odborne hovoriť o zvykoch, ktoré tu boli a ktoré sa ešte zachovali. Oslovil som preto ľudí a zisťoval, ako tieto sviatky prežívali a prežívajú tu na Liptove.

 Svätenie adventného venca
Advent je čas prípravy a očakávania. Okrúhly veniec zložený z vetvičiek nám symbolizuje spoločenstvo. Štyri sviece nám zase pripomínajú nedele a symbolizujú Krista Svetlo sveta. Pribúdajúce svetlo zase obnovu srdca a rast v Božej milosti a láske. Posvätiť si adventný veniec v kostole na prvú adventnú nedeľu, pri ktorom sa potom spoločne modlieva celá rodina, sa dnes teší čoraz väčšej obľube. Čo ma veľmi milo prekvapilo, už niekoľko rokov sa adventné vence svätia aj v škole, hoci nie je cirkevnou. V rámci pobožnosti kňaz povzbudí prítomných svojím príhovorom a zhromaždené deti pri tom zaspievajú piesne a zapoja sa do čítaní a prosieb. Vence sa umiestnia na chodbách a v jedálni. Každé ráno ich zapaľuje riaditeľ a učitelia. Sviece horia počas príchodu žiakov do školy, kým nezačne vyučovanie.

Prístrešie pre Svätú Rodinu
Dodnes je tu zaužívaná súkromná pobožnosť „Kto dá prístrešie Svätej Rodine?“. Koná  ju deväť rodín  počas deviatich dni pred Vianocami, teda od 15. decembra. Rodina si zaobstará obraz Svätej Rodiny hľadajúcej prístrešie a tento obraz sa prenáša každý večer z domu do domu.  Táto pobožnosť sa koná na pamiatku ťažkého cestovania Svätej Rodiny do Betlehema k zapísaniu a hľadaniu nocľahu v celom Betleheme, kde im prístrešie pre zatvrdlivosť Betlehemčanov poskytla len chudobná maštaľ. Cieľom pobožnosti je uctiť si Božiu Matku a prehĺbením duchovného života, najmä svätou spoveďou a spoločnou modlitbou, sa pripraviť na dôstojnejšie slávenie Vianoc.

Stromček
Strom skrýva v sebe veľa symbolov. Počnúc hlbokými koreňmi, vysokým kmeňom, rozvetvenými konármi, každoročnou výmenou lístia a prinášaním plodov sa stal symbolom života. Stromček v domácnostiach dnes patrí neodmysliteľne k Vianociam. V minulosti  ho nemali v každej rodine, iba v tých zámožnejších a bolo zvykom ho ozdobiť najneskoršie v noci pred Štedrým dňom. V minulosti bol vždy živý, dnes sa čoraz viac uprednostňuje umelý stromček. V starších dreveniciach býval stromček zavesený v kúte na povale nad stolom. Kým v minulosti bol ozdobený jednoduchšie napríklad len salonkami, cukrovinkami a po domácky urobenými ozdobami, dnes sa pridávajú aj rôzne umelé ozdoby a svetielka. Salonky zo stromčeka sa mohli jesť až po kolede a požehnaní domu.

Štedrá večera
Štedrá večera bez oblátok bola nemysliteľná. Starší ľudia si ešte pamätajú, ako oblátky v dedine piekol ich miestny učiteľ, ktorý bol aj organistom. Oblátky po dedine roznášali žiaci.  Ku štedrovečernému stolu sa schádzali všetci členovia rodiny. Poumývali sa pre zdravie v čerstvej vode, otec rodiny sa pomodlil a prečítal úryvok zo Svätého Písma, matka zaintonovala nábožnú pieseň. Tí skôr narodení si ešte pamätajú, ako sa jedlo zo spoločnej misy. Okrem opekancov boli zaužívané jedlá ako kapustnica a mnohé iné, ktoré si pripravovali zo svojej úrody. Zvykom je prestierať jedno miesto navyše pre hosťa, nielen pre prípad, ak by náhodou predsa len niekto prišiel, ale to miesto mal zaujať sám Ježiš Kristus ako hosť v rodine.

Božie narodenie
K oslave Božieho narodenia patrí aj účasť na polnočnej svätej omši. Ku krásnej atmosfére prispievajú nacvičeným, mohutným a úprimným spevom vianočných piesní. Na sviatok Božieho narodenia v minulosti aj tu na Liptove ľudia celý deň svätili a nevykonávali ani bežné drobné práce. Gazdiné ani len postele nezastielali a ani nevarili, jedli iba zvyšky zo štedrovečerných jedál. Ľudia neopúšťali svoje domácnosti, s výnimkou návštevy kostola na svätých omšiach či pobožnostiach. Dnes sa to už neberie až tak prísne.

Vinšovanie
Aj tento zvyk prechádzal rôznymi zmenami. Tí starší si ešte pamätajú koledovanie dievčat s Ježiškom. Spolu chodievali dve a mali v malom podlhovastom košíčku sošku Panny Márie s Ježiškom alebo len sošku Ježiška. Košíček bol vystlatý handričkami a okolo sošky boli poukladané sväté obrázky. Keď prišli do domu, odkryli košíček a spievali koledy. Obľúbené boli aj Betlehemské hry, ktoré dnes už viac-menej zapadávajú do zabudnutia. Dnes je tu však veľmi rozšírené posolstvo Dobrej noviny. Deti chodievajú po domácnostiach, spievajú a recitujú a vyzbieraným obnosom peňazí tak chcú podporiť chudobné deti v Afrike.

Chcem všetkým vám zo srdca k Vianociam zaželať úprimnosť. Aby nám všetky zvyky, symboly, jedlo, darčeky a spoločné akcie na liturgii či pri stolovaní napomáhali k vnútornému pokoju. K radosti a vďačnosti za dar spásy a k väčšej vzájomnej láske a porozumeniu. Aby sme Vianoce prežili spolu navzájom a spolu s Ježišom.nike air max pas cher sac longchamp pliage soldes louis vuitton outlet air max tn pas cher sac louis vuitton soldes air max pas cher