Veľkonočné ráno – teraz

Autor:Peter Lazor
Pridané: 2009-05-14 15:31:29
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Pretože ráno robí deň....  tento reklamný slogan som si všimol pri večeri, keď som deťom posypával krupicovú kašu grankom. Bol na krabici. Keď sa stretnem so slovom ráno, v mysli sa mi akoby automaticky  spája s tým Veľkonočným ránom, ktoré je skutočnou zárukou našich dní.

To veľkonočné ráno má v sebe chuť a vôňu, ktorá sa nedá len tak opísať. Pripomína mi pocit, ktorý mám  po spovedi, po prijatí Ježiša, je to chuť Eucharistie, splynutie s Ním, s nebom. Už od mala som vždy pozorne počúval úryvok z evanjelia o udalostiach otvoreného hrobu. Zakaždým som si to preniesol do času – teraz, a to vo mne vzbudzovalo radostné chvenie tela a duše. Stále som mal pocit akoby ten otvorený prázdny hrob bol niekde za naším kostolom a že Ježiš, ktorý bol ešte včera mŕtvy,  práve vchádza živý, krásny, oslávený cez zatvorené dvere k nám. Prežívanie veľkonočných tajomstiev je mojou srdcovou záležitosťou.
Chcem sa tu dotknúť niektorých tém, ktoré majú priamy súvis s Veľkou nocou a to - svätá omša, prijímanie Eucharistie a naše zmŕtvychvstanie do večného života. Ani jedna z nich by bez Ježišovho utrpenia a slávneho zmŕtvychvstania nemala zmysel, alebo by vôbec neboli. Necítim sa hodný robiť prednášku, chcem len sprostredkovať, čo mňa oslovilo po prečítaní náboženskej literatúry.

Svätá omša ako nebo na zemi
Svätý Otec Ján Pavol II. nazval omšu „nebom na zemi“. Vysvetľuje, že „liturgia, ktorú slávime na zemi, je tajomnou účasťou na nebeskej liturgii.“ Kľúčom k pochopeniu omše je biblická Kniha zjavenia a naopak Kniha zjavenia sa dá pochopiť len skrze svätú omšu.  „Potom som videl: Hľa otvorené dvere na nebi“ (Zjv 4,1). A dvere sa otvorili na ...nedeľnú omšu v našom kostole. V Knihe zjavenia máme akoby nutkanie hľadať niečo fascinujúce, niečo čo predpovedá budúcnosť, a pritom je opisom niečoho, čo zakaždým prežívame na omši. Keď spievame svätý, svätý, svätý, spievajú s nami  anjeli a všetci svätí v nebi, nie akoby, ale skutočne teraz, súčasne. Pri pozdvihovaní k nám zostupuje Syn človeka na nebeských oblakoch – Eucharistia a dym kadidla, podotýkam, nie akože ale naozaj, aj tu platí - teraz. A môžeme sa ho dotknúť, aj fyzicky. Lenže na omši je prítomná aj druhá strana. Zlý nás odpútava od pozornosti od stotožnenia sa s udalosťami. Zamestnáva našu myseľ úvahami o prísediacich, o tom, že nás vyrušujú malé deti, kritizovaním kázne, spevu... Lenže Ježiš je aj nad týmto. Jeho druhý príchod je tu na každej svätej omši. V Matúšovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.“ (Mt 16, 28). „Nepominie toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“. (Mt 24, 34). Ježišova prítomnosť je skutočná a trvalá v Oltárnej sviatosti. Takže vás všetkých pozývam do „neba“.

Ženích a nevesta –
Ty a Ježiš

Manželia nie sú len obrazom Božej lásky v rámci trojice, zobrazujú aj lásku medzi Bohom a celým ľudstvom. Manželstvo je živým znakom, ktorý skutočne vyjadruje jednotu Krista a Cirkvi. Manželský sľub žijú manželia v celom svojom živote a obzvlášť v manželskom spojení „v jednom tele“.  „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké, ja hovorím o Kristovi a Cirkvi“. (Ef 5,31 – 32). Kristus zanechal svojho Otca v nebi. Zanechal dom svojej matky na zemi – aby svoje telo vydal svojej Neveste, aby sme sa s ním mohli stať „jedno telo“. Keď prijímame telo nášho nebeského Ženícha do svojho tela, podobne ako nevesta, počíname v sebe nový život. Samozrejme, nie je to moje poznanie, je to poznanie viacerých svätých  a sú to aj výroky Jána Pavla II.  Nechajme teda v sebe pôsobiť túžbu po Milovanom a dovoľme mu vyliať do nás svojho Ducha. Určite pocítime naplnenie prázdnoty nášho srdca.

Smrť – zmŕtvych­vstanie
Každá ľudská bytosť je stvorená, aby bola hlbokým tajomstvom a záhadou pre iného. Ale v nebi bude tento závoj odstránený. Nie na naše zahanbenie, ale na doplnenie našej radosti. Budeme šťastnými deťmi v dome svojho Otca. Budeme sa tešiť z toho, že Boh je a aký je. Príde aj objavovanie našich vlastných životov. Čas, keď sa pozrieme späť spolu s naším Pánom na príbeh nášho života. Každá ukrytá vec vyjde na povrch, každé slovo vyrieknuté v skrytosti bude zverejnené. Nebude to celé ako horor? Ako to tak môže byť?  Je možné, že nás čaká hanba? Nie. Boh sám nás zaodeje do bieleho rúcha (Zjv 3,5). Je možné, aby Milujúci odhalil svoju milovanú pred celým vesmírom? Nikdy. Boh bude určite hodnotiť naše životy. A nech už bude naša spomienka na minulosť v nebi akákoľvek, jedno je isté: bude nám to na radosť. Budeme čítať náš príbeh vo svetle vykúpenia a budeme vidieť, ako Boh používal oboje – aj dobré aj zlé pre naše dobro a Jeho slávu.  Naša vďačnosť a bázeň sa spoja do oslavy láskavého Boha.  Mňa osobne tieto myšlienky napĺňajú veľkou radosťou.