„Najdôležitejšie je byť vnútorne čestný...“

------ (Autor:  )
Autor:Monika Hodnická
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Skúsil to už v novinách i v rozhlase. Teraz sa o to usiluje aj v televízii, v relácii Pod lampou. Hľadať pravdu, a tak ísť proti prúdu. 39-ročný novinár, muž so značnou dávkou pohládzajúceho humoru. Štefan Hríb Prvé dotyky so žurnalistikou
Chlapec vyrastajúci v Petržalke, niekdajšej dedine s marhuľovými sadmi. Tam sa stretával s chalanmi, hrali futbal a potajomky chodievali na marhule...
Vyštudoval elektrotechniku a odbor slaboprúd/mikroelektronika, ktorý ho vôbec nebavil. Len preto, aby nemusel absolvovať základnú vojenskú službu. Na humanitné smery boli vtedy prijatí len „kádroví“. No a on k nim nepatril. Prišiel rok 1989, vznik VPN a napätie súvisiace s rozdelením republiky. V tom čase ho jeho kamarát Ivan Hoffman – novinár a pesničkár (Sľúbili sme si lásku) oslovil urobiť z toho reportáž. „Nikdy som také čosi nerobil, ale práca v Elektrotechnickom ústave SAV ma nebavila, preto som si povedal, že to skúsim. A tak som sa v práci „hodil“ na PN a odišiel som na stretnutie VPN“, spomína si s úsmevom na tvári Štefan Hríb.
„Išlo o stretnutie vtedy dôležitých politikov. Hádali sa a nadávali si a ja som sa len prizeral, počúval a jednoducho som si zapisoval všetko, čo som videl, počul... Po návrate domov som poslal 30 riadkov písomného záznamu do Prahy, do vtedajších Lidových novin, ktorých zakladateľom bol Havel. A keď som na druhý deň zbadal v Lidových novinách na titulnej (!) strane môj celý nekrátený text a dokonca s mojím menom pod ním – oblial ma pot. Netušil som, že môj článkok má šancu na uverejnenie. No a potom som tam mal články celý týždeň!“ Takto začal novinárčiť nádejný žurnalista.

Seriózna ponuka
Pokiaľ posielal články do Lidových novin, ešte stále nechápal, čo to vlastne robí. Až keď mu prišla ponuka pracovať pre spomínaný denník, vtedy mu svitlo, že to nie sú žarty. Asi rok potreboval na to, aby sa zorientoval v politike, o ktorú sa predtým nezaujímal. Bolo to uňho – ako tvrdí sám – intuitívna záležitosť. „A keď si teraz predstavím, že sa tomu venujem už pätnásty rok, stále mi prichádza na um – raz sa na to príde, že ja nič neviem. (smiech). Ocitol som sa kdesi na pomedzí zázraku.“

Od Lidových novin k Slobodnej Európe Opät to bol Hoffman, ktorý ho dotiahol do rádia. Tlač a rádio išli ruka v ruke, a tak sa v roku 1991 dostal do Slobodnej Európy. V roku 1993 sa rozdelila spoločná republika a tým aj Slobodná Európa. V roku 1997 vznikol na Slovensku v SDK politický konflikt. Veľká väčšina bola na strane Dzurindu. On bol vtedy na strane Čarnogurského. A tento spor riešili aj v Slobodnej Európe.

Šéfredaktor Domina Fórum Z Prahy do Bratislavy odišiel v čase, keď zanikli Lidové noviny a noviny Domino efekt sa transformoval na Domino fórum. Opäť bol postavený pred hotovú vec. Po smrti šéfredaktora Ježíka nastúpil on ako šéfredaktor. „Vôbec nie som riadiaci typ. Je pre mňa strašné a neprirodzené kontrolovať ľudí, či robia a či robia dobre, rozdeľovať im odmeny,... hrozné“, spomína na to, ako fungovala v DoFo skôr partnerská spolupráca, než vzťah nadriadení-podriadení. A napriek tomu, že to fungovalo (?) a že išlo o týždenník, ktorý si udržal úroveň, odišiel. Prečo? „Je to komplikované“, hovorí po krátkej odmlke. „Medzi kolegami to fungovalo a i naďalej si rozumieme veľmi dobre. Nastala však nedôvera medzi mnou a majiteľmi. Každý z nás mal svoju verziu problémov. A tu nastúpila moja zvláštna vlastnosť – v takýchto situáciách jednoducho odchádzam. Silou-mocou sa tam nedržím. Ale bolo to pekných šesť rokov. A nakoniec – koniec smutného príbehu môže byť niekedy začiatok niečoho pekného... (úsmev). Snáď už môžem aj prezradiť – chystáme nový týždenník. Bude sa volať Týždeň, bude tam širší záber tém a tiež kvalitné fotky... Bude to kvalitnejšie, než všetko doteraz (úsmev). Nechajte sa prekvapiť.“

Pod lampou Všetko to začalo ešte pred 1998, keď SKOI (Stála konferencia občianského inštitútu) chodila po Slovensku a robila v mestečkách diskusie. Bola tam stále dobrá atmosféra a akcia získala dobré meno. Takisto robil v DoFo dlhé dvojstranové interview. „Stále padnem do takého niečoho nevinne“. (smiech). Okrem toho, že vedel robiť rozhovory, rozhodujúcu úlohu zohral aj fakt, že Richard Rybníček sa stal novým šéfom STV. A tak sa s Jurajom Kušnierikom, bývalým kníhkupcom z Artfóra a Máriom Homolkom, režišérom dali dokopy a rozmýšľali, ako to vymyslieť. Povedali si napríklad, že pozerať a počúvať 3 hodiny diskusiu je „šibnuté“, a tak vymysleli prestávky - hudobné clipy.