KORENE RODU MÁRIÁSSYOVCOV

Epitaf Štefana Mariássyho (Autor:  )
Autor:RNDr. Janka Máriássyová
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Počiatky rodu a zakladanie osád

Predpokladá sa, že rod založil v roku 1059 Mikuláš I. z kmeňa Leheol a stal sa tak praotcom rodu. Jeho rodina najpravdepodobnejšie prišla na Spiš cez Gemer z dolného Maďarska. Avšak prvým, ktorý sa z rodiny objavuje na javisku dejín Spiša, je Gál zo Spiša. Od neho stále a neprerušene žije na Spiši rodina Máriássyovcov alebo aspoň jej časť.
V 13. storočí Batiz, syn Marka I. a vnuk Gála, dostal od kráľa Bélu IV. za svoje chrabré činy ako odmenu neobývaný les medzi riekou Poprad a Véres pod Tatrami. Tu v roku 1290 založil obec Batizovce. Batiz a jeho spoločníci pokračujú v zakladaní nových usadlostí. Založili Veľký Slavkov, Matejovce, Malú Gelnicu, Tepličku, Svätý Peter a ďalšie. V tom istom storočí Markus, zvaný Mariás, brat Batiza, založil Markušovce. Od Markušoviec si rodina odvodila aj názov: Máriássy z Markušoviec (Máriássy de Markusfalva). Táto obec sa stala cez dlhé stáročia rodinným sídlom rodiny Máriássyovcov. Pramene dosvedčujú, že začiatkom 14. storočia (roku 1324) Máriássyovci osídlili časť Spišskej župy. Avšak rodina vlastnila majetky nielen na Spiši, kde mala 33 osád, ale aj majetky v Gemerskej župe (napr. hrad Brzotín a v roku 1290 postavili hrad Krásnu Hôrku) a Šarišskej župe (8 osád).

Rozvoj baníctva

Rodina Máriássy sa starala aj o rozvoj banského priemyslu. Prišli na to, že spišské hory a doliny sú bohaté aj na nerasty. V roku 1334 dostala rodina od kráľa Ladislava tzv. kutacie právo (banské právo). Preto mohli otvárať bane na zlato, striebro. Časť z toho si mohli ponechať a časť odvádzali kráľovi ako dane. Na základe toho tu v 14. storočí bol čulý obchod, fungovali trhy a colnice, kde sa vyberalo clo. V roku 1345 kráľ Ladislav kvôli zlým cestám k banským usadlostiam dal preložiť kráľovskú colnicu na rodinný pozemok Máriásyovcov do osady Goldbach. Takéto umiestnenia colnice na súkromný pozemok poznáme z dejín stredoveku len v dvoch prípadoch a aj to obidva len na základe kráľovského povolenia.

Hrad v Markušovciach

Do histórie rodu sa významnou mierou zapísal Máriássy Štefan I. Bol vychovávateľom syna Štefana Zápoľského, veliteľom šarišského hradu, podžupanom, šarišským i spišským hlavným kapitánom. Bol to on, ktorý dal koncom 14. a začiatkom 15. storočia opevniť a prestavať rodinný hrad na kopci nad Hornádom v Markušovciach.
Po bitke pri Moháči sa Uhorsko roztrhlo na dve časti: Máriássyovci stáli na strane kráľa Zápoľského a Levočania na strane Habsburgovcov. Žiaľ, po prehratej bitke sa rodina ocitla v pozícii nemajetných. V roku 1527 Levočania napadli Markušovce, hrad obsadili, vykradli a vyplienili. Až po roku 1547 za Pavla Máriássyho bol hrad opravený, prestavaný a dostal renesančnú podobu.

Vyššia škola

Už spomínaný Pavol Máriássy založil na hrade Vyššiu zemiansku školu, na ktorej sa vyučovalo v rokoch 1567 až 1679. Vyučovacím jazykom bola aj slovenčina. Za učiteľov povolal Pavol Máriássy tých najlepších pedagógov: istého učiteľa Kráľa z Rožňavy, Duhona z Liptova, Grunela z Brezna a iných. V tomto období sa istý čas na hrade v Markušovciach zdržiaval aj Ján Amos Komenský. Podľa archívnych záznamov, do tejto školy mohli chodiť aj deti miestnych obyvateľov.

Protihabsburské povstania

17. storočie prinieslo populačný rozmach rodiny. V tom čase majú Máriássyovci vo Viedni na kráľovskom dvore povesť rebelantov, čo im spôsobilo nemálo nepríjemností. Odklonili sa totiž od kráľa a priklonili sa k sedmohradským kniežatám. Už v roku 1639 sa František Máriássy dostal do služieb mocného kniežaťa Rákoczyho. Do tohto obdobia spadá aj výstavba renesančného kaštieľa v Markušovciach. Máriássyovci sa zapojili aj do povstania proti kráľovi, ktoré viedol knieža Tököly a neskôr František Rákoczy II. V tom čase sa viacerí členovia rodiny vyznamenali ako napríklad Adam Máriássy, ktorý bol slávnym kuruckým plukovníkom a neskôr povýšeným na generála alebo Mikuláš X. Máriássy, ktorý bol taktiež plukovníkom v povstaní. Iní členovia rodiny v bojoch padli.

Dardanely

Po satmárskom mieri nastal čas pokoja a rodina sa venovala vlastnému životu. V roku 1724 Máriássyovci zozbierali a usporiadali rodinný archív zhromaždením starých dokumentov a listín, ustanovili rodinnú radu, dali zhotoviť mapy rodinných majetkov na Spiši. Venovali sa aj prestavbe a úprave kaštieľa v Markušovciach. Máriássy Farkaš II. pri kaštieli vytvoril prekrásnu záhradu s fontánami, okrasnými drevinami, sochami. Tiež dal postaviť prekrásnu štýlovú barokovú stavbu s nádhernými maľbami, ktorú dnes poznáme pod názvom Dardanely. Je to ozajstný klenot záhrady kaštieľa.

Významné osobnosti rodiny

Z významných osobností 18. storočia sa žiada spomenúť Alexander Máriássy, titulárny biskup a spišský prepošt. Máriássy Farkaš I. bol spišským podžupanom a Máriássy Andrej IV. bol generálmajorom a vyznamenali ho rytierskym krížom Rádu kráľovnej Márie Terézie a veľkokrížom ruského Rádu sv. Anny. Iní členovia rodiny zastávali funkcie poslancov uhorského snemu, spišských županov, podžupanov, právnikov, profesorov.
Aj 20. storočie prinieslo rodu určité významné postavenie. Bratia Ján a Peter Máriássy boli Rímom inaugurovaní v roku 1999 za čestných členov Rádu maltézskych rytierov.