V roku 2025 slávi celá františkánska rodina 800. výročie od napísania Piesne brata Slnka, známej aj pod názvom Chválospev na stvorenie. Sv. František z Assisi patrí medzi prvých básnikov, ktorí písali literárne diela v talianskom jazyku. Pieseň brata Slnka je vraj najstarší poetický text talianskej literatúry, ktorého autor je dnes známy. Pieseň bola napísaná v ľudovom umbrijskom nárečí. Podľa jednomyseľného svedectva životopisných prameňov túto pieseň sv. František zložil v San Damiane pri Assisi, kde žila sv. Klára so svojimi sestrami, približne dva roky pred svojou smrťou.
Po jednej noci plnej bolestí spôsobených jeho chorobami, počas ktorej ho navštívil Pán, ktorý mu dal istotu svojej lásky a spásy, zložil sv. František hymnus chvály a vďaky Bohu. František v nej chváli Boha za stvorený svet, ktorý ho obklopuje, a za jeho diela, takže mnohí vravia, že je to vlastne hymna na život. Modlitba slabého a už takmer nevidiaceho Františka je preniknutá pozitívnym pohľadom na prírodu. Z textu vyžaruje vďaka za bratstvo medzi človekom a stvorením. Lenže tento postoj je úplne odlišný od populárnych stredovekých myšlienok vychádzajúcich z rôznych cirkevných hnutí. Tieto hnutia hlásali, že kresťan má mať odstup a má pohŕdať pozemským svetom, ktorý je poznačeným hriechom a utrpením. František bol aj v teologických pohľadoch slobodný a originálny. Stvorenie považoval za veľkolepý prostriedok Božej chvály. Preto táto pieseň nie je predovšetkým oslavou tvorov, ale kozmickou liturgiou, veľkou vesmírnou výzvou k chvále Stvoriteľa, ako to chápal už Františkov prvý životopisec Tomáš z Celana, ktorý v jednej stati Prvého životopisu prezrádza: „Ako kedysi traja mládenci v ohnivej peci vyzývali všetky živly k chvále a oslave Stvoriteľa vesmíru, tak ani tento muž plný Božieho Ducha neprestával vo všetkých živloch a tvoroch oslavovať, chváliť a dobrorečiť Stvoriteľovi a Vládcovi všetkých.” (1 Cel. 80-81) Tvory sú tu po prvýkrát vo svetových dejinách nazývané bratmi a sestrami.
Jubileum Piesne brata Slnka bolo otvorené spoločnou slávnosťou všetkých františkánskych rodín v kláštore San Damiano v Assisi v sobotu 11. januára 2025.
Pieseň brata Slnka
Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane,
tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie,
len tebe patria, Najvyšší;
a nijaký človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.
Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom,
najmä s pánom bratom Slnkom,
ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo.
A on je krásny a žiari veľkým jasom;
o tebe, Najvyšší, je nám znamením.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy;
na nebi si ich utvoril jasné, vzácne a krásne.
Buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor,
za vzduch i mračná, za jasnú oblohu i každé počasie,
čím dávaš svojim tvorom obživu.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu,
ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá.
Buď pochválený, môj Pane, za brata Oheň,
ktorým osvetľuješ noc.
Aj on je krásny, veselý i silný a mocný.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu matku Zem,
ktorá nás živí a stará sa o nás
a vydáva rozličné plody s farebnými kvetmi i trávu.
Buď pochválený, môj Pane, za tých, čo odpúšťajú pre tvoju lásku
a znášajú slabosť a trápenie.
Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú,
lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť,
ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť.
Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch;
blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli,
lebo druhá smrť im neublíži.
Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu, ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!
Michal Varga, kapucín
