„Už je dobre, tvoj otec je tu. Som pri tebe. Sľubujem, že ťa nikdy neopustím,…“ Spomínaš si odkiaľ je tento úryvok? Namiesto troch bodiek môžeme doplniť meno Nemo. Áno, je to pasáž slovenského dabingu známej rozprávky. A hoci nepatrí k vianočnej klasike, predsa nesie hlboké posolstvo.
Malá rybka – Nemo, sa vzoprie svojmu otcovi, utečie do oceánu, kde ho unesú ľudia a nakoniec skončí v akváriu. Jeho otec, ktorý nikdy predtým neopustil svoju sasanku, sa vydáva za ním, prepláva celý oceán, až sa nájdu a vrátia domov. Aký súvis má tento príbeh s Vianocami?
Keby sme sa opýtali vojaka na fronte: „Čo tu robíš?“ Odpoveď by bola jednoznačná – „Idem bojovať za svoju krajinu a priniesť jej slobodu.“ V tom, čo ide robiť, by mal jasno.
Čo nám ale hovorí betlehemská scéna? A keď ideme hlbšie – čo robí Ježiš v jasličkách? Pred viac ako 2000 rokmi opustil nebesia a stal sa bezbranným dieťaťom. No čo tam robí?
Asi by naša odpoveď znela: „vážne neviem… nie som si istý“. Jeho narodenie často vnímame cez pozlátko, sladké pesničky, poslušné zvieratká, oblohu plnú hviezd a samé usmievavé tváre. Akosi sa nám zahmlila pravá podstata.
Prenesme sa na začiatok všetkého. Písmo nehovorí, že keď Boh postupne stvárňoval veci, že sa stávali lepšími a lepšími. Všetko ohodnotil slovami: „je to dobré“. Až na človeka. Ten bol (a stále je) „veľmi dobrý“. Tým vyjadril: „áno, chcem ho mať na svoj obraz, chcem s ním zdieľať svoju lásku, radosť, to, kým som…“ a potom sa čosi pokazilo. Do sveta vstúpil hriech a svet sa zrútil. Preťali sme vzťah s Bohom a naše srdcia sa rozbili na tisíce kúskov. Povedali sme mu: „viem, čo chceš, ale urobím, čo budem chcieť ja“ – to je pôvodcom každého hriechu. Takto sme sa predali do otroctva. A výsledkom je, že sme dobrí, že tento svet je dobrý, ale my sme zlomení, úzkostliví, ustráchaní, cítime sa odmietnutí, bez cieľa a radosti. Boli sme unesení. Zotročili nás. Hriech nás zotročil, zavrel do „akvárka“. No je tu Boh, ktorého nič nezastaví. Ktorý sa tomu všetkému postavil kvôli tebe, aby ťa zachránil.
Takže, čo robí Ježiš v jasliach? Vyhlasuje vojnu zlu. To je podstatou Vianoc. Ide tu o záchranu tvojej duše, ktorá bola zotročená a unesená, ktorá sa cíti nemilovaná a bezcenná. Ale nie je sirotou. Boh hovorí: „Tu som. Tu som, aby som bojoval za teba. Nie si opustený, nie si nehodný.“ „Bije záchranná hodina nám,“ spievame v Tichej noci. Boh vstúpil do tohto časného sveta, lebo tvoja duša mu za to stála. To je to, čo Kristus robil vtedy v jasliach… A to isté robí aj dnes. V každom chráme, v každom svätostánku po celom svete.
Stále prehlasuje, že si hodný toho, aby si ťa vybral, aby za teba bojoval. Prehlasuje, že hoci si niečo vyviedol, bol si opustený, bál si sa, uniesli ťa, ale on sa ťa nikdy nevzdal a nikdy sa nevzdá. Nezáleží na tom, akým chaosom je tvoj život. Je tu Boh, ktorý za teba bojuje, ktorý vyhlásil vojnu o tvoju dušu. A vtedy, keď ti je ťažko, keď sa cítiš nehodný a nemilovaný, on ti hovorí: „Už je dobre, tvoj otec je tu. Som pri tebe. Sľubujem, že ťa nikdy neopustím,…“ (a doplň si svoje meno).
(Inšpirované kázňou otca Mika Schmitza, 25. 12. 2020)
