Dňa 8. augusta 2022 rýchlosťou blesku sa Slovenskom rozletela správa o úmrtí otca kardinála Jozefa Tomka. Vzápätí sa akoby na internete a v médiách roztrhlo vrece s informáciami z jeho života. Niet divu, patril k najväčším osobnostiam Slovenska z komunistickej a postkomunistickej doby.
Pochádzal zo Zemplína, z obce Udavské pri Humennom, z jednoduchých a chudobných pomerov, odkiaľ na začiatku 20. storočia najviac Slovákov odchádzalo za vidinou lepšieho života do Ameriky. Jednoduchosť a skromnosť ho sprevádzali celý život, hoci bol druhým najvyššie postaveným mužom v hierarchii Rímskokatolíckej cirkvi. Radil trom pápežom – súčasnému Františkovi, Benediktovi XVI. a Jánovi Pavlovi II., ku ktorému mal najbližšie. Obaja pochádzali z rovnakého geopolitického európskeho priestoru a s obyvateľmi vo svojich krajinách čelili náboženskej neslobode. Bez povýšenosti vypočul a poradil každému, kto ho o to požiadal. Zvykol pomenovať veci pravým menom.
Mladého a schopného diakona na štúdiá do Ríma vyslal košický biskup Čársky. Tu ho zastihol komunistický prevrat vo februári 1948, kedy komunisti v bývalom Československu na dlhé roky uchopili moc. Tí sa rozhodli vykoreniť tisícročné duchovné dedičstvo – vieru a neštítili sa proti kňazom a zasväteným osobám, ktoré odmietali spoluprácu, použiť akékoľvek neľudské a nevyberané prostriedky. Otec kardinál Jozef bol za kňaza vysvätený v Ríme v roku 1949 bez prítomnosti jediného člena rodiny. Dokázal si predstaviť, čo by ho po návrate do vlasti čakalo, rozhodol sa zostať. Dlhé roky mu nebolo umožnené navštíviť rodnú krajinu, napriek tomu mal Slovensko neskutočne rád a vždy sa k nemu hrdo hlásil. Po páde železnej opony ho každoročne navštevoval. Rád oddychoval v obľúbených Bardejovských Kúpeľoch. Dóm sv. Alžbety v Košiciach si vybral za miesto posledného odpočinku. Košičania mu pripravili poslednú rozlúčku, akú Slovensko dávno nezažilo.
Otec kardinál Jozef bol nesmierne pracovitý. V odlúčení obhájil tri doktoráty, v pomerne mladom veku bol zvolený za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, za pomoci amerických Slovákov v Ríme založil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý v čase totality vydával a distribuoval množstvo náboženskej literatúry. Svoju múdrosť čerpal zo Svätého písma. Veril, že tak ako všetky kniežatstvá a mocnosti tohto sveta sa rozpadnú, že raz padne aj komunizmus. Trápil ho osud Slovenska. Tvrdil, že jeho strategická poloha v strede Európy ho predurčuje byť mostom medzi dvomi odlišnými kultúrami, racionálnym západom a emotívnym východom. Podľa jeho názoru je potrebné zahodiť všetko, čo je zlé a z oboch kultúr prebrať to, čo je dobré. Slovensko má budovať svoju prosperitu na duchovnom dedičstve sv. Cyrila a Metoda, ktorí aj jeho pričinením boli vyhlásení za spolupatrónov Európy. Želal si, aby Slovensko ani v turbulentných časoch a v dobe krízy nestrácalo nádej.
Veríme, že aj o otcovi kardinálovi JOZEFOVI TOMKOVI budú platiť slová sv. Pavla: „Beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec víťazstva, ktorý v onen deň mi dá Pán.“
Monika Hamráková, Markušovce
