Situácia človeka súčasnej doby často privádza k neistote, strate dôvery či pokoja. Mnohí ľudia vnímajú svoj osobný stav vo vzťahu k svetu skepticky a pesimisticky. Pozvanie Petrovho nástupcu pápeža Františka k oživeniu nádeje, nech nás robí aj viac otvorenými pre Božie slovo, ktoré posilňuje na ceste pozemského života. Kresťanská nádej nikdy nesklame a nezahanbuje, pretože je založená a pevne zakotvená v istote trvalej Božej lásky, tak ako hovorí apoštol národov sv. Pavol: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“
Pápež František hovorí aj o dôvodoch našej nádeje, ktorá je pevne zakotvená v našej viere. Vo svojej bule Nádej nezahanbuje pripomína slová vyznania našej viery – verím v život večný – v ktorých nachádza kresťanská nádej základnú oporu. Druhý vatikánsky koncil uvádza: „Bez Božieho základu a bez nádeje na večný život ľudská dôstojnosť trpí veľmi ťažkú ujmu, ako to dnes často vidno, takže ľudia nezriedka upadajú do zúfalstva.“
Človek je pútnik, v ktorom sa vždy nanovo oživuje nádej vnútornej zmeny. Putovať znamená hľadať nanovo to, čo sa vytratilo z nášho života, ale aj to, čo sa v priebehu rokov stalo rutinou, bez hlbšieho vnímania. Pápež František v bule o vyhlásení Jubilea 2025 predstavuje púť ako spôsob „znovuobjavenia hodnoty ticha, obetavosti a toho, čo je podstatné.“ Sv. Otec hovorí, že je potrebné „občerstviť sa na ceste viery a napiť z prameňov nádeje, predovšetkým prijatím sviatosti zmierenia, ktorá je nenahraditeľným východiskom pre skutočnú cestu obrátenia. Tam dovoľujeme Pánovi, aby obnovil naše srdcia, pozdvihol nás a objal, aby nám dal poznať svoju nežnú a súcitnú tvár.“
Pápež František hovorí, že Jubilejný rok má otvoriť srdcia nás všetkých, aby sme sa stali znamením nádeje pre bratov a sestry, ktorí žijú okolo nás. V pápežskej bule Nádej nezahanbuje nachádzame konkrétne impulzy pre takýto spôsob konania, ktorý je špecifikovaný napríklad vo vzťahu k väzňom, k chorým, čo sa nachádzajú doma, alebo v nemocnici, k mladej generácii, k utečencom, k chudobným.
Nádej poukazuje na očakávanie zmeny. Človek si je vedomý, že isté veci sa neudejú tak, ako by človek chcel, ale udejú sa podľa Božej voľby, ktorá vie všetko nasmerovať k dobru nielen v čase, ale aj pre večnosť. Často sa stretávame so skľúčenými ľuďmi, ktorí hľadia do budúcnosti skepticky a pesimisticky. Nech je Jubileum pre všetkých príležitosťou na oživenie nádeje.
Sv. Pavol pozýva k radosti skrze nádej, keď hovorí: „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí.“ Na tieto slová nadväzuje pápež František v jednom zo svojich príhovorov: „Nešírte len zlé správy, ale staňte sa rozsievačmi nádeje v životoch svojich priateľov a ľudí okolo vás. Napredujme v nádeji a prosme o milosť nádeje. Vždy sa pozerajme na to, že Pán je blízko nás.“
