Vianoce – čas, ktorý nemožno porovnať s nijakým iným obdobím roka. Svet sa na chvíľu spomalí a dovolí nám vnímať to, čo počas roka často prehliadame. Svetlá na stromčekoch žiaria jasnejšie, vôňa koláčov sa mieša s radosťou detí a v srdci každého z nás sa ozýva túžba po pokoji. Rodina zohráva v príbehu Vianoc nezastupiteľnú úlohu. Svätá rodina – Mária, Jozef a malý Ježiš – sa stala vzorom pre každú domácnosť. Rodina je dar a zároveň priestor, kde sa učíme láske.

 

NESTRÁCAŤ NÁDEJ

Mnohí z nás nesú vo svojom srdci tichú bolesť, ktorá sa práve v tomto čase ozýva ešte silnejšie. Aj pre mňa sú Via noce pripomienkou toho, čo už nikdy nebude rovnaké. Stratila som otca a mama, ktorá pri ňom stála celý život, zrazu zostala sama. Rozprávala mi, že po smrti otca sa bála prvých Vianoc, pretože „všetko bude iné“. A predsa pri štedrovečernom stole pocítila zvláštny pokoj. Za stolom nechala prázdnu stoličku – nie ako pripomienku smútku, ale ako prejav vďaky. Povedala: „V tej chvíli som cítila, že Boh je so mnou.“

SILA RODINY

Boh prichádza tam, kde je tma, bolesť a ticho. Ne prichádza do dokonale vysvietených domovov, ale do našich nedokonalých príbehov. Uvedomila som si, že Vianoce nie sú len o tom, čo máme. Sú aj o tom, čo sme stratili a napriek tomu nestrácame nádej. Keď vidím svo ju mamu, ako sa učí žiť život „inak“, uvedomujem si, že v našich zraneniach môže rásť aj veľká sila. Hoci bolesť zo straty nezmizne, môže sa premeniť. Zostáva ako tiché, ale vzácne miesto, kde môžeme stretávať Boha ešte hlb šie. Každá rodina prechádza skúškami, no práve v nich sa odhaľuje, či dokáže byť miestom prijatia, odpustenia a vernosti.

PODSTATA VIANOC

Dnes však rodinu často staviame pod tlak. Zhon, pra covné povinnosti, technologický svet nás odpútavajú od najbližších. Možno je najkrajším vianočným rozhodnutím odložiť mobil, vypnúť televízor a venovať sa jeden druhému. Skúsme nevidieť chyby druhých, prestať sa porovnávať a kritizovať. Vianoce sú pre nás príležitosťou vytvoriť v našich domovoch miesto, kde sa človek zastaví a uvedomí si, aký veľký dar je byť spolu. Stačí tak málo –- telefonát, úsmev, objatie, milé slovo či pomoc. Ako hovorila Matka Tereza: „Vianoce nastávajú vtedy, keď necháme

Boha milovať cez nás samých, keď sa usmeješ na brata a ponúkneš mu pomoc. Vždy keď milujeme, vždy keď dávame, sú

Vianoce!“

Nech tieto Vianoce prinesú pokoj do našich rodín – do tých veselých aj do skúšaných. Nech nám pripomenú, že rodina je srdcom Vianoc, miestom, kde sa môže Kristus znova narodiť.

 

Ivana Holečková, teplička—-

O autorovi

Pokoj a dobro