Vo veľmi skoré sobotňajšie ráno 27. júna 2026 začala aj naša farnosť putovať v rámci celodiecéznej púte autobusom do maďarského Ostrihomu na oslavy vzniku našej diecézy, ktorá sa v roku 1776 odčlenila z Ostrihomského biskupstva.
Krátko po ôsmej hodine sme po pokojnom cestovaní, sprevádzaným modlitbami i mariánskymi piesňami, prišli do Ostrihomu, kde nás už z diaľky vítala silueta Ostrihomskej baziliky
– Katedrály
Panny Márie a sv. Vojtecha, ktorá je po bazilikách sv. Petra v Ríme a sv. Pavla v Londýne tretím najväčším chrámom v Európe a so svojou 100 m výškou dominuje panoráme mesta. Ostrihom je jedným z najstarších a najvýznamnejších miest v Maďarsku s bohatou históriou. V stredoveku bol prvým hlavným mestom Uhorska a narodil sa tu aj prvý uhorský kráľ sv. Štefan I., zakladateľ uhorského štátu. Mesto je dodnes duchovným centrom Maďarska, lebo je sídlom maďarského prímasa a ostrihomského arcibiskupa.
Už pri vchode do baziliky nás uchvátila jej majestátnosť s vysokou pozlátenou kupolou a mnohými nádhernými maľbami.
Spoločenstvo tisícich veriacich zo 180 farností diecézy privítal a duchovnú slávnosť otvoril spišský diecézny biskup František Trstenský, ktorý zdôraznil, že sme dnes prišli vyjadriť vďačnosť za korene viery a posilniť jednotu diecéznej rodiny. Moderovaný program začal veľmi krásnou živou prezentáciou jednotlivých regiónov, v ktorej zástupcovia Liptova, Oravy a Spiša piesňou, hudbou, krojom a symbolickými darmi (syr, zemiaky, krčah čistej vody, gajdy, symbolický kľúč) vyjadrili rozmanitosť krajov diecézy. Zvlášť emotívne boli vystúpenia goralov, keď zaznel zaplnenou katedrálou ich mohutný spev Goraľu, cy či ne žaľ…, ale aj vystúpenie hudobníkov s harmonikou z Liptova, či oravskej muziky s husľami. Hudobné privítanie pútnikov S piesňou k Pánovi, ukončili symbolicky speváci zo Spiša piesňou Tam okolo Levoči.
Po modlitbe posvätného ruženca s pomocným biskupom Jánom Kubošom nasledovala – za zvukov hymny jubilea 2026 – slávnostná svätá omša, ktorú celebroval spišský biskup František Trstenský za účasti kardinála Pétera Erdőa, prímasa Maďarska. Spišský biskup v homílii zdôraznil, že je to vzácna hlboko dojímavá chvíľa, v ktorej sme prišli ďakovať za diecézu, lebo odtiaľ „vyrástla“ naša Spišská diecéza. Poďakoval hostiteľom za prijatie a uviedol, že aj keď hovoríme inými jazykmi, ale sme bratia a sestry v Kristovi a Dunaj nerozdeľuje, ale spája. Biskup Trstenský upriamil pozornosť na 3 slová:
- VIERA – Ježiš sa pýta učeníkov, za koho ho pokladajú. Viera vychovala mnohých našich predkov. Aká je viera súčasníkov? „Budúcnosť Spišskej diecézy nebude závisieť iba od toho, čo sme zdedili. Bude závisieť od toho, čo odovzdáme. Ak budeme žiť živú vieru – bude živá aj diecéza.
- SPOLOČENSTVO – Dnes mnohí ľudia zažívajú paradox – žijeme blízko seba, no sme vzdialení. My nechceme stať vedľa seba, ale blízko seba. Kristus prišiel stavať mosty a búrať múry nezáujmu, izolácie, ľahostajnosti. Potrebujeme vytvárať prostredie, aby človek bol členom rodiny veriacich, kde sa spolu modlia, pomáhajú si a odpúšťajú. Cirkev ma kráčať ako živé spoločenstvo spolu ako Boží ľud.
- MISIA – My nechceme žiť pre seba, ale pre Cirkev, pre spoločenstvo. Nemáme sa tešiť len z tých, čo sú v Cirkvi, ale máme sa snažiť priviesť do Cirkvi tých, čo z nej odišli, odpadli. Sú to naše deti, susedia, kolegovia z práce.
Máme si ich všímať, podať pomocnú ruku, prejaviť blízkosť.
V závere biskup František dodal, aby sme kráčali z Ostrihomu s radosťou, nie so strachom, s radosťou evanjelia ako misionári Ježiša Krista, ako jedna rodina, jedno spoločenstvo: „Plní horlivosti kráčajme vo svetle Pána.“ Po svätom prijímaní zaznel bazilikou ďakovný spev Teba Boha chválime. Po svätej omši a ďakovaniach pozval biskup František kardinála Erdőa na Spiš a veriacich na ukončenie jubilea 26. septembra 2026 na Spišskú Kapitulu. Po požehnaní zaznel tentokrát hymnus jubilejného roka 2025.
V popoludňajšom programe v bazilike s hovoreným slovom a hudbou vystúpili viacerí hostia. Historici, rektor seminára, pomocný biskup, aj biskup František. Hudobnými vstupmi potešili prítomných veriacich speváčka Dominika Gurbaľová, chrámový zbor z Liesku, či mužský zbor z Ružomberka. K atmosfére slávnosti prispel aj spevácky zbor zo Spišskej Novej Vsi.
V ich podaní sa niesol celou bazilikou, s výbornou
ODKAZ OSTRIHOMU
akustikou, slávnostne znejúci spev s hudbou – úžasné predstavenie hudobných umelcov.
Adoráciou vďačnosti s eucharistickým požehnaním bola neopakovateľná duchovná slávnosť ukončená a nasledovala pokojná cesta domov. Z vďačnosti za prijaté milosti z celej slávnosti sme sa pomodlili modlitbu slávnostného posvätného ruženca. Veríme, že výzvy a slová nášho diecézneho biskupa sa prejavia aj v našich životoch.
JOZEF SENDREJ |
Príchod staromaďarských výbojných kočovných kmeňov na prelome 9. a 10. storočia do stredoeurópského priestoru z juhovýchodu bol z jednou z vonkajších príčin rozpadu významného a mocného štátneho útvaru Slovanov, Veľkej Moravy.
Maďari vo víťaznom ťažení postupovali ďalej na západ. Lákali ich najmä bohaté mestá nemeckej marky. Zastavila ich až zdrvujúca porážka na rieke Lech v roku 955 pod vedením nemeckého kráľa Otta I. Veľkého, ktorá ukončila výboje maďarských kmeňov, prinútila ich vrátiť a usadiť sa v Panónskej Panve. Od Slovanov prebrali spôsob hospodárenia a katolícku vieru. Prvý uhorský kráľ Štefan I. sa pričinil o rozšírenie kresťanstva v Uhorsku. Centrom štátnej i duchovnej moci bol Ostrihom na pravom brehu Dunaja. Kým kráľovský dvor sa po čase presunul do Budína, Ostrihom ostal duchovným centrom prakticky až dodnes.
Do Ostrihomskej arcidiecézy sa postupne začlenilo skoro celé územie Slovenska. Správa obrovského územia bola komplikovaná a náročná, boli viaceré neúspešné snahy o jeho rozdelenie. Až Mária Terézia svojou jemnou, ale cielenou ženskou diplomaciou to dosiahla. 15. januára 1776 na základe dvorného dekrétu ohlásila odčlenenie Spišskej, Rožňavskej a Banskobystrickej diecézy. Následne v liste pápežovi Piovi VI. zdôvodnila svoje rozhodnutie s poďakovaním za jeho podporu. 13. marca 1776 pápež Pius VI. ich oficiálne akceptoval bulu Romanus pontifix. Treba podotknúť, že kým Spišská diecéza duchovne i historicky nadviazala na Spišské prepošstvo, ktoré v Spišskej Kapitule dokázateľne fungovalo už do začiatku 13. storočia, zvyšné diecézy vznikli na zelenej lúke.
Termín ďakovnej púte Spišskej diecézy do Ostrihomu 27. jún 2026 bol zverejnený už pri otváraní Jubilejného roka Spišskej diecézy 13. marca 2026 v Poprade. Veľa pútnikov odradili vysoké teploty, teplomery na juhozápade sa dlhšie šplhali k štyridsiatim stupňom. Celý program prebiehal vo vnútri Baziliky Panny Márie a sv. Vojtecha, ktorá je novšieho dáta a nie je tak chladivá, ako sme zvyknutí na Spiši. No bolo to lepšie, ako čeliť priamemu slnečnému žiareniu. Program začal hudobným privítaním pútnikov, v ktorom boli zastúpené štyri regióny diecézy. Podhorskú oblasť reprezentovali Lendačania vo svojich nezameniteľných krojoch a ich symbolickým darom bol ovčí syr. Hlboké mužské hlasy známych goralských piesní zneli bazilikou ako tatranská riava a vyvolávali zimomriavky a slzy v očiach.
Liptov predstavili hudobníci z Liptovských Sliačov a ich obetným darom bol košík zemiakov. Oravu zastúpili gajdy z Habovky. Ich darom bolo plátno. Spiš predstavila spišská folklórna skupina a ich symbolickým darom bol kľúč. Po tomto úvode nasledovala spoločná modlitba svätého ruženca, ktorú viedol pomocný biskup Ján Kuboš. Nasledovala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval spišský biskup František Trstenský a ktorá bola odvysielaná televíziou Lux. Slávnostnú liturgiu obohatil spevokol zo Spišskej Novej Vsi. Otec František v homílii zdôraznil, že vieru treba odovzdať ďalej a najdôležitejším miestom pre jej odovzdávanie je rodina. Ak tá v tejto úlohe zlyháva, veľmi ťažko sa to dá napraviť. Ďalšou jeho výzvou bolo, aby naša viera bola viditeľná vo verejnom priestore, v našich uvážlivých a pravdivých slovách, v našom konaní i správaní: „Byť evanjeliom pre dnešný svet.“
Popoludňajší program by sa dal nazvať Dialógy s hudobným sprievodom. Moderátor vyspovedal známych i menej známych duchovných a oboch našich biskupov. Osobne ma oslovila výpoveď otca Jána Kuboša. Na otázku, ako prijal post zastupujúceho biskupa, či necítil krivdu, nespokojnosť len so zastupovaním, odpovedal: „Pri predstavení kandidátov na diakona, kňaza, biskupa, menovaný odpovedá – Tu som./Ad sum./ – čo v hlbšom význame slova znamená, som k dispozícii. Všetko, čo som na tom poste robil, som robil, ako som najlepšie vedel.“ Tu som si uvedomila, ako naša duša piští po uznaní, zviditeľnení, poprednom mieste, ako túžime ovládať a riadiť iných, majúc často na zreteli len vlastný osoh. Veľmi sa mi páčila mladá talentovaná speváčka Dominika Borguľová. Jej charizma a úprimná viera sálali z celého vystúpenia. Exkluzívne tu mala premiéru pieseň Ja Ťa navrátim, ktorú zložila špeciálne pre túto príležitosť. Hudobníci z obce Liesek vypĺňali priestor medzi jednotlivými dialógmi. Pár mužov, ženy a vpredu sa striedali detičky. Akoby prišli všetci malí muzikanti z dediny. Celý program končil adoráciou s doprovodom hudobníkov z Ružomberka. Bol to neuveriteľný a nevšedný duchovný zážitok. Zo srdca ďakujeme.
Monika Hamráková
