Mesiac október je okrem iného mariánskym mesiacom, kedy viac berieme do svojich rúk ruženec. Je to modlitba pôvodne jednoduchých ľudí. V minulosti aj tí, ktorí nevedeli čítať, písať, vedeli sa modliť túto krásnu modlitbu. Dnes, pre opakovanie sa tých najzákladnejších modlitieb, je to modlitba mnohými zavrhovaná a nepochopená. Ale ako to, že v minulosti títo jednoduchí nevzdelaní ľudia boli tak rozumní aj v náboženských veciach?!
Modlitba ruženca je modlitbou, pri ktorej rozjímame, rozmýšľame o živote pána Ježiša i jeho matky Panny Márie. Máme štyri ružence a v každom z nich päť desiatkov. V každom z nich je opísaná časť Ježišovho života, nad ktorou sme pozvaní sa pozastaviť a zamyslieť. Mnohí si nevedia nájsť čas zobrať Písmo do ruky a čítať, tam nad tým uvažovať. Ruženec je modlitba, ktorú sa môžeme modliť počas cesty autom, cez prechádzky, v záhrade, pri nejakej manuálnej činnosti (aj s pomocou nahrávky). Dá sa modliť v spoločenstve aj o samote. Pomocou rozjímania v knižke či na internete. A navyše bez okuliarov. Máme toľko možností. Ako často ich využívame? Objavujeme bohatstvo tejto modlitby?
Existuje toľko výziev na túto modlitbu. Za všetky by som spomenul aspoň jedno zo zjavení, kde aj nás Panna Mária chce osloviť: „Drahé deti! Aj dnes vás pozývam na modlitbu. Milé deti, modlitba robí zázraky. Keď ste unavení a chorí, a keď nevidíte zmysel vášho života, vezmite si ruženec a modlite sa, modlite sa, až kým sa vám modlitba nestane radostným stretnutím s vaším Spasiteľom. Ja som s vami, prihováram sa a modlím sa za vás milé deti. Ďakujem, že ste prijali moje pozvanie!“ (25. apríl 2001, Medžugorje)
Keby nám však stále bolo zaťažko zobrať ruženec do ruky a odriekať Zdravasy, môže nám s tým pomôcť obraz dieťaťa s matkou. Každá matka sa poteší aj drobnému daru od svojho dieťaťa. Predstavme si, že za každým jedným Zdravasom, ktorý vyjde z našich úst, by bol kvet – ruža, ktorý dávame do rúk našej nebeskej Matky Panny Márie. Jeden desiatok by už bola pekná kytica ruží. Čo viac môže dať dieťa, ktoré nič nevlastní, tomu, koho miluje, než hoci aj malý dar dávaný z lásky. Nepotešil by srdce každej matky? A takýmto kvetom, darom je každý náš Zdravas.
O čo viac by ju potešil náš vstup do ružencového brat stva. Mnoho mladých je veľmi ochotných a radi povedia, že sa budú modliť. A aj sa modlia. Ale boja sa záväzku. Cítia akúsi zviazanosť, možno neslobodu. Cítia zodpovednosť. Často si neuvedomujeme, k čomu sa zaväzu jeme. Alebo lepšie povedané ku komu. Zaväzujeme sa Panne Márii, našej veľkej pomocníčke a ochrankyni. Hlá sime sa k nej. Týmto skutkom sa jej stávame ešte bližšími a milšími. Nie je to škoda, keď váhame s týmto vstupom? Nevnímame o koľko milostí prichádzame týmto krásnym záväzkom? A pritom stačí venovať iba pár minút svojho času osobe, ktorej záleží na našom dobre, Panne Márii. Radi trávime čas s rodičmi, s milovanou osobou, s niekým, kto nás má rád? A kto nás má radšej ako práve naša nebeská Matka? Ako sa jej môžeme odvďačiť? Úpl ne jednoducho. Jeden desiatok denne je tak málo v po rovnaní s tým, koľko milostí z neho vyplýva.
Ale pozor! Táto modlitba človeka nenechá bez zmeny. Ruženec nás premieňa. Odstraňuje z nášho vnút ra hriešne návyky a neresti. Chráni nás pred rôznymi nebezpečenstvami a pokušeniami tela i duše. Navyše môže byť pre nás svetlom a na ceste k Bohu.
Mnohí svätí mali ruženec neustále pri sebe. Hovorí o tom aj príhoda s Matkou Terezou, ktorá raz prechádzala vojenskou kontrolou. Vojak sa jej spýtal, či preváža nejaké zbrane. „Áno,“ znela jej odpoveď a ukázala na ruženec. Jej najväčšou zbraňou bol práve ruženec. A my vieme koľko milostí až zázrakov sa stalo v jej živote.
„Svätý ruženec je mocná zbraň. Používajte ho s dôverou a výsledky vás ohromia.“ (sv. Josemaria Escrivá)
Mesiac október je teda pozvánkou začať modlitbu ruženca každý deň. A určite s ňou pokračujme, aj keď sa tento mesiac skončí.
Šimon Bocko, farský vikár—
– —
