Jubilejný rok je príležitosťou získať dary milosti i úplné odpustky návštevou jubilejných chrámov, či pápežských bazilík. V prvom aprílovom týždni putovala aj skupina Tepličanov (12), spolu s ďalšími rímsko i gréckokatolíckymi pútnikmi, prevažne z východu, do Talianska.
Púť začala nedeľnou svätou omšou v Budapešti v jaskynnom paulínskom kostolíku Sziklatemplom, v skalnom vŕšku nad Dunajom. V súvislosti s evanjeliom o márnotratnom synovi, d. o. Ľubomír v homílii poukázal, že človek potrebuje: očistenie (pokánie), osvietenie (prežiarenie) a zjednotenie s Bohom.
Postupne sme navštívili mnohé kostoly, veľkolepé chrámy, baziliky a vzácne pôsobivé sväté miesta spojené s našou vierou. Niektoré spomeniem. V Assisi, kde sú pochovaní sv. František a sv. Klára Assisi, ale aj blahoslavený, čoskoro svätý (v Nedeľu Božieho milosrdenstva) mladý taliansky laik Carlo Acutis. Na svätej omši poukázal d. o. Marcel na krásny čistý vzťah medzi sv. Františkom a sv. Klárou a povzbudil nás, aby sme aj my boli jeden pre druhého darom. Neskôr nám d. o. priblížil svoj životný príbeh, cestu ku kňazstvu, pastorácie, ale rozprával aj o vážnych chorobách, ktoré, dalo by sa povedať, zázrakom prežil. Neďaleko Perugii sme v Montefalcu navštívili kostol mystičky sv. Kláry od Kríža s jej neporušeným telom. Tu d. o. Ľubomír spomenul myšlienku otca biskupa Rusnáka: „Keď ti Pán Boh niečo vezme, to je preto, že ti chce ponúknuť niečo lepšie.“ Pokračovali sme v rodisku Pátra Pia v Pietrelcine i v kláštore San Giovanni Rotondo, kde pôsobil. Na kalvárii počas krížovej cesty s jeho myšlienkami d. o. Ľubomír spomenul jeho tri rady:
- Dôveruj Bohu, nikdy nezatŕpni voči nemu.
- Modli sa, ani jeden deň bez modlitby.
- Neznepokojuj sa, Pán vie, čo je pre teba najlepšie.
Prezreli sme si aj „Nebeskú baziliku“ v neďalekom meste Monte Sant Angelo. V Padove sme navštívili Baziliku sv. Antona i kláštor neúnavného spovedníka (podobne ako Páter Pio) Leopolda Mandiča. Cestou serpentínami sme sa dostali do benediktínskeho kláštora v Monte Cassino, zbombardovaného počas 2. svetovej vojny, ktorý dnes s bohatou umeleckou výzdobou patrí k najkrajším na svete.
To isté sa da povedať aj o štyroch hlavných rímskych bazilikách i ostatných chrámoch vo Večnom meste. Pri návšteve Ríma, pokropeného krvou mnohých mučeníkov, pri prechode svätými bránami skvostných chrámov: Bazilikou sv. Pavla, Lateránskou bazilikou, či Santa Mária Maggiore zažíva človek, pútnik nádeje, silné duchovné emotívne chvíle. Ale ak prechádza Svätou bránou do Baziliky sv. Petra, sídla pápeža a Cirkvi, tie emócie sú intenzívnejšie.
Pri sv. omši v Ríme v „Poľskom dome“ vyslovil v homílii d. o. Ľubomír o. i. štyri pravidlá patróna Ríma sv. Filipa Neriho:
- Pohŕdaj týmto svetom, je pominuteľný.
- Nepohŕdaj ľuďmi, lebo aj v tom najhoršom je niečo dobré.
- Pohŕdaj sebou samým, nepestuj kult osobnosti.
- Pohŕdaj tým, keď ťa niekto osočuje.
Ale, čo nebolo v „našom pláne“, bola 2. apríla v hodine Božieho milosrdenstva svätá omša v Bazilike sv. Petra pri príležitosti 20. výročia smrti sv. Jána Pavla II., ktorú celebroval kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice. Byť na svätej omši, sedieť medzi Poliakmi i rehoľnými sestrami v modrých habitoch, v prítomnosti tisícov veriacich, stoviek kňazov, biskupov a kardinálov, bol najväčší duchovný zážitok jubilejnej púte. A keď po svätej omši znela zaplnenou bazilikou obľúbená pieseň poľského pápeža Bárka, nejednému z nás sa leskli slzy v očiach pri spomienke na milovaného pápeža. Čo je zaujímavé, d. o. Ľubomír mal v tento deň 55 rokov a mal z toho neskutočnú radosť, lebo ani netušil, že bude ako koncelebrant spolu d. o. Marcelom na tejto svätej omši.
Na záver púte pri uvažovaní o modlitbe, vyslovil d. o. Ľubomír tieto slová modlitby:
- nechcem páchať zlo,
- chcem konať dobro,
- chcem plniť Božiu vôľu,
- dôverujem ti, Bože,
- ty si môj Pán.
Púť bola obohacujúca, ale miestami aj náročná a hektická. Na púťach to tak býva, že sa musí človek niečoho zriecť, oželieť pohodlie, niečo obetovať. Vďaka patrí Pánu Bohu za ochranu, d. o. Ľubomírovi za organizáciu púte väčšieho počtu pútnikov (bolo nás 99), za duchovné sprevádzanie, slávenie svätých omší, za povzbudivé homílie, rovnako aj d. o. Marcelovi a vodičom za bezpečnú dopravu.
Človek, ak navštívi posvätné miesta, chrámy svätých, intenzívnejšie prežíva liturgické čítania, evanjeliá, ich sviatok v liturgickom kalendári. Dúfajme, že náš Pán vypočuje naše prosby, modlitby za seba, našich drahých, dobrodincov, za duše zomrelých, filiálku, farnosť, Cirkev. A že ovocie tejto púte sa prejaví v našich životoch, posilní našu vieru nielen v tomto Jubilejnom roku.
Spolupútnik Jozef Sendrej, Teplička
