„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam,“ sú slová, ktorými Ježiš pred svojím umučením prisľúbil učeníkom zhromaždeným vo večeradle dar pokoja, aby v nich takto prehĺbil radostnú istotu o svojej trvalej prítomnosti. Po svojom zmŕtvychvstaní Pán napĺňa svoj prísľub, prichádza medzi nich na mieste, kde sa nachádzali zo strachu pred prenasledovateľmi a hovorí: „Pokoj vám!“ Pokoj ako ovocie vykúpenia, ktoré Kristus priniesol svetu, je darom aj pred dnešný svet. Zmŕtvychvstalý Ježiš aj dnes ponúka tento pokoj svojej Cirkvi, ktorá sa zhromažďuje na slávenie Eucharistie.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v okružnom liste oznámila, že miesto pre znak pokoja sa v liturgii svätej omše meniť nebude. Niektorí totiž navrhovali, aby znak pokoja bol presunutý pred prinášanie obetných darov. Okružný list pred rozposlaním schválil aj pápež František. V liste sú štyri konkrétne návrhy týkajúce sa dôstojnosti prejavenia znaku pokoja a spôsoby na zaistenie toho, aby sa zabránilo jeho nesprávnemu používaniu. Rozhodnutie vatikánskej kongregácie zachovať miesto pre znak pokoja v liturgii svätej omše na doterajšom mieste – čiže po premenení a modlitbe Otče náš, pred prijímaním Eucharistie – je ovocím dialógu s biskupmi celého sveta.
Čo sa týka tejto témy, počas zasadania Synody biskupov bola však aj vyjadrená potreba usmerniť toto gesto, ktoré môže nabrať neprimerané prejavy a spôsobiť určitý zmätok v zhromaždení práve pred svätým prijímaním. Je dobré pripomenúť, že z veľkej hodnoty tohto gesta nič neuberá, ak sa koná striedmo, pre uchovanie klímy primeranej sláveniu, napríklad vymeniť si znak pokoja len s tými, čo stoja najbližšie. Aj pápež Benedikt XVI. zdôraznil veľkú hodnotu a pravý zmysel znaku pokoja, keďže kresťania ním prispievajú k prekonaniu hlbokých a znepokojujúcich úzkostí ľudí dnešných čias. Pápež takto povzbudil k starostlivosti o tento obrad pokoja, aby sa toto liturgické gesto konalo v duchu zbožnosti a striedmosti. Táto téma je dôležitá, lebo ak veriaci nerozumejú a liturgickými gestami nepotvrdia, že správne chápu význam obradu pokoja, oslabí sa kresťanský koncept pokoja a ovplyvní to ich plodnú účasť na Eucharistii. Správne vykonané odovzdanie znaku pokoja medzi účastníkmi omše ich obohacuje a potvrdzuje hodnotu samotného obradu.
Nemalo by to byť teda len akési povrchné a mechanické gesto.
V každom prípade bude potrebné, aby sa v okamihu odovzdania znaku pokoja definitívne upustilo od niektorých nesprávnych zvykov, ako sú:
- zavádzanie „spevu za pokoj“, ktorý nejestvuje v rímskom obrade,
- opúšťanie svojich miest za účelom odovzdania znaku pokoja,
- vzdialenie sa kňaza od oltára, aby odovzdal znak pokoja veriacim,
- pri niektorých príležitostiach, ako je slávnosť Veľkej noci alebo Vianoc, prípadne pri vysluhovaní sviatosti krstu, prvého svätého prijímania, birmovania, manželstva, posvätných rádov, rehoľných sľubov či pohrebu, využitie znaku pokoja ako príležitosť na gratulácie, blahoželania alebo kondolencie medzi prítomnými. Keďže toto gesto je tesne pred svätým prijímaním, má naznačovať pokoj Kristov a vzájomnú lásku prv, ako veriaci príjmu sviatosť Eucharistie, čiže telo Kristovo. Kristus je náš pokoj, ten božský pokoj, ktorý ohlasovali proroci a anjeli a ktorý on priniesol svetu svojím veľkonočným tajomstvom. Práve tento pokoj vzkrieseného Pána sa vyprosuje, ohlasuje a odovzdáva pri slávení liturgie aj prostredníctvom ľudského gesta povýšeného do priestoru posvätna. Dajme si všetci záležať na tom, aby toto liturgické gesto znaku pokoja nebolo len mechanické a zvykové, ale aby vychádzalo z hĺbky našej viery a nášho srdca. Nech sú aj sviatky Veľkej noci naplnené takýmto pokojom, ktorý pramení v Kristovi.
Štefan Saloka, farár
