Milí kamaráti,
doma často počúvate od rodičov alebo starších, ako to bolo, keď boli oni malí. Neboli mobily, televízia vysielala až večer, počas týždňa pre deti iba jeden desaťminútový večerníček, v obchodoch nebolo toľko tovaru a ešte veľa vecí bolo inak.
Ja si spomínam na detstvo veľmi rada a čo mi napadá je, že som v škole nemala žiadny alebo mala len veľmi nízky počet vymeškaných hodín. Jednoducho som bola zdravé dieťa. To ma veľmi teší. Skúsila som sa tiež zamyslieť, prečo to bolo tak. Možno jedným z dôvodov bolo, že ma rodičia otužovali. Chceli by ste si to vyskúšať? Azda práve Pôstne obdobie nás vedie k odpieraniu, k striedmosti a mohli by sme začať robiť niečo pre naše zdravie. Ako ma teda rodičia otužovali?
Nemali sme auto, do školy som každý deň chodievala pešo asi jeden kilometer tam a druhý späť v každom počasí. Ak sa potrebujete dostať do školy autom, skúste aspoň raz denne 15 minútovú prechádzku (so psom, ku kamarátke, k babke alebo len tak, aj keď prší, alebo pofukuje vietor).
Možno ťažko uveríte, ale sprchovala som sa najprv teplou, potom vlažnou a na záver studenou vodou. Čítala som, že v pohode to zvládnu aj škôlkari. Mladším deťom sa to neodporúča. Voda nemusí byť ľadová, na začiatok úplne stačí, aby mala o pár stupňov menej. Keď sa dosprchujete, utrite sa uterákom dosucha a trochu si zacvičte, poskáčte, prípadne si pobehajte na mieste. Nech si vyberiete akýkoľvek druh otužovania, nezabudnite na to, že kľúčom k úspechu je pravidelnosť.
V lete sme sa chodievali kúpať do studenej rieky či potoka. Bolo to skvelé ovlaženie v horúcich dňoch.
Každý pracovný deň po škole sme chodievali von s kamarátmi a hrali sme rôzne hry – loptové, s gumou, karty… boli sme znova na čerstvom vzduchu.
Obliekali sme sa primerane počasiu, ale v zime boli teploty aj okolo -30 ⁰C. Teda volíme oblečenie, aby sme sa zbytočne nepotili, ale v prípade potreby si chránime krk, hlavu, chodidlá. Nie je nutné prílišné vrstvenie oblečenia.
Po dvore, po tráve sme si zabehali aj boso. V zime som to často neskúšala, ale keď si zvyknete na studenú sprchu, môžete na chvíľu vyskúšať aj behanie po snehu na boso.
Doma sme nemali plynové ani elektrické kúrenie. Ocko zapálil oheň v kachliach a v kuchyni na sporáku. Nemali sme prehriate miestnosti. Bolo tak maximálne
19 – 20⁰C. Ráno, keď som sa zobudila, oheň už bol vyhasnutý a v izbe okolo 12 – 14 ⁰C. Dnes odborníci radia, aby bolo v izbách kúrenie nastavená na 20 – 22 ⁰C, v noci okolo 12 – 18 ⁰C. To už sa musíte porozprávať s rodičmi, aby ste zistili, ako to u vás máte.
Ako som spomínala, kúrili sme len v pieckach, takže nám nešla ani teplá voda, iba keď sme si ju nahriali v kotle. Teda každé ráno som si tvár, zuby, ruky umývala v ľadovej vode. Robievam to dodnes zo zvyku. Riadne ma to preberie a môžem naplno začať nový deň.
Okná sme nemali plastové, len jednoduché drevené, prirodzene sa dostával dovnútra vzduch z vonku. Samozrejme, aj sme vetrali, ale dnes je to nutné častejšie, lebo moderné okná veľmi dobre izolujú a vzduch cez nich neprechádza.
Keďže programov pre deti v televízore bolo málo, neboli mobily a notebooky, mala som dostatok času na relax, knihu a spánok, ktorého dostatok je pre vás mladých veľmi dôležitý.
Nuž porozmýšľajte, ako pomôcť vlastnému zdraviu nielen príjmom zdravej stravy a vitamínov, ale tiež otužovaním.
Prajem vám veľa zdravia, milí kamaráti.
