Nicola Piovani sa narodil v Ríme, kde vždy žil a pracoval, v štvrti Trionfale, 26. mája 1946. Ako dieťa sa najprv učil hrať na akordeóne, neskôr na klavíri a ako samouk úspešne zložil záverečné skúšky na konzervatóriu Giuseppe Verdiho v Miláne. Je všestranným hudobníkom, ktorý vyjadril svoju tvorivosť v rôznych hudobných žánroch.
TVORBA
- V roku 1968 sa stretáva so Silvanom Agostim, pre ktorého skomponoval svoju prvú filmovú hudbu. O rok neskôr mu Agosti zveril hudbu k svojmu celovečernému filmu NP Il segreto. Tak sa začala jeho kariéra skladateľa filmovej hudby, počas ktorej vytvoril viac ako 200 filmových soundtrackov a spolupracoval s najvýznamnejšími talianskymi režisérmi, ako sú: Moretti, Benigni, Muccino, Fellini…
- V roku 1989 skomponoval pre Teatro Sistina hudbu k dielu I sette re di Roma (Sedem kráľov Ríma).
- V rokoch 1994/95 napísal tri piesne pre divadelné turné Roberta Benigniho – režiséra filmov Život je krásny, Pinocchio, Tiger a sneh, medzi nimi aj úspešnú skladbu Quanto t’ho amato (Ako veľmi som ťa miloval).
- V roku 1998 vytvorili Piovani a Vincenzo Cerami operu La Pietà – Stabat Mater.
- V roku 2002 napísal muzikálovú komédiu Concha Bonita, ktorá sa pohybuje na pomedzí opery a operety, spájajúc v sebe latinskoamerického a parížskeho ducha.
- V roku 2003 sa venoval obnoveniu tradičnej rímskej piesne prostredníctvom úspešného predstavenia Semo o nun semo (Sme alebo nie sme).
- Jeho piesne boli v roku 2013 zhromaždené do albumu s názvom Piovani cantabile. Ide o netradičné CD, ktoré bolo kladne prijaté kritikou aj verejnosťou.
OPERA LA PIETÀ – STABAT MATER
La Pietà je oratórium v šiestich častiach. Texty Ceramiho sú často kritické, skeptické, reflektujú utrpenie, nespravodlivosť, krízu vzťahu človeka k Bohu. Autorom hudby je Nicola Piovani.
Začnime tým, čo sa v Piovaniho verzii odlišuje od klasických produkcií: predovšetkým k latinským veršom stredovekého náboženského básnika sa pridávajú originálne texty napísané Vincenzom Ceramim, ktoré sú rozprávané hlasom narátora a spievané dvoma umelkyňami, ktoré nám rozprávajú o dvoch moderných, rôznych a geograficky vzdialených utrpeniach. Dve matky, rozdelené zemou a morom, rôznymi kultúrami a štýlmi spevu. Biela matka so sopránovým hlasom zosobňuje utrpenie ženy, ktorá sa dozvedá o predávkovaní svojho syna v meste nášho bohatého a uponáhľaného západu. Čierna matka z Afriky, kontinentu symbolizujúceho nespravodlivosť nášho globalizovaného sveta a ideologický kontrast nášho necitlivého života na úkor blahobytu, vidí zomierať svoje dieťa kvôli hladu.
Výkon dvoch speváčok je pevný a vášnivý a celá opera vykazuje vnútornú konzistenciu napriek rôznym moderným vsuvkám, ktoré rímsky skladateľ správne a odvážne vložil do klasického základu.
Veľmi sa mi páčilo, ako Piovani počas hudobnej narácie použil zvuk viac než melódiu na zdôraznenie nálad alebo špeciálnych momentov príbehu, čo pripomína spôsob komponovania filmovej hudby. Možno práve vďaka tomuto dojmu som sem-tam zachytil ozveny typického Piovaniho štýlu alebo aspoň melódie a árie pripomínajúce zvukové stopy jeho najslávnejších a najuznávanejších diel.
Táto reinterpretácia a prepísanie „klasiky“ dvojicou Piovani/Ceramim si bezpochyby zaslúži rešpekt a pochvalu, nielen pre vysokú umeleckú hodnotu, ale aj preto, že si trúfla pridať spoločenský, ak nie priamo politický rozmer k náboženskému dielu, pričom neporušila jeho posvätnú a duchovnú zložku, ba práve naopak, zdôraznila jeho posolstvo a učenie tým, že doň zahrnula súčasné príbehy dvoch matiek dneška. Ich bolesť a láska, hoci geograficky a časovo vzdialené od Márie, sú v skutočnosti večné a blízke silou ich posolstva, pretože vyzývajú poslucháča k zamysleniu a potrebe vrátiť do centra našich životov hlbšie, nezmeniteľné a prastaré hodnoty, ktoré presahujú epochy, spoločenské systémy a pozemské hranice, ako sú súcit, láska a zmysel pre obetu, ktoré by naozaj mohli priniesť svetu revolučnú silu účinnejšiu než akékoľvek politické hnutie alebo ekonomická teória.
Nicola Piovani je umelec, ktorý dokáže majstrovsky vyjadriť hudbou jemnosť, cit, vášeň, smútok, hnev, neistotu, časy dobré, vojnu, detskú hravosť, huncútstva. Pri počúvaní jeho skladieb sa s ľahkosťou prenesieme do Toskánska, Ríma na Sicíliu a zažijeme východ alebo západ slnka, more, vietor, pokoj… jednoducho spomienky nielen na miesta, ale hlavne na ľudí, a aj na našich blízkych.
Zo spomínanej opery La Pietà vyberáme uspávanku Dormi, dormi (Spi, spi) a taktiež soundtracky k filmom Gli anni piu belli (Najlepšie roky), Pinocchio, A cassa tutti bene (Doma je všetko v poriadku).
Spracoval: PETER LAZOR |
