Aj keď pápež František v apríli tohto roka odišiel do večnosti, nezostal po ňom len úrad či spomienka. V knihe Nádej: Autobiografia, ktorú napísal v spolupráci s talianskym novinárom Carlom Mussom, rozpráva svoj životný príbeh vlastnými slovami.
Táto kniha je osobnou spoveďou, svedectvom o Božej láske aj pozvaním nikdy nestrácať nádej. Ticho jej stránok nám umožňuje znovu sa stretnúť a ponoriť sa do príbehu výnimočného života.
S pokorou aj humorom
Autobiografia má formu voľného rozprávania, nie formálneho, ale dôverného, takého, aký by ste možno počúvali v obývačke dobrého priateľa. Pápež František nás v nej sprevádza svojím životom: od detstva v Buenos Aires cez vstup do jezuitského rádu, pôsobenie počas argentínskej diktatúry až po zvolenie za pápeža. Spomína na rodičov, ktorí unikli smrti len vďaka tomu, že nenastúpili na loď, ktorá sa neskôr potopila. Rozpráva aj o tom, ako ho formovali jednoduchí ľudia – jeho babička Rosa, s ktorou sa modlieval, aj chudobní v slumoch, ktorým slúžil. Nevynecháva ani svoje chyby či vnútorné zápasy – ako sám hovorí, „úprimnosť je začiatok obrátenia“.
Nádej ako rozhodnutie
Ústrednou témou knihy je nádej – nie ako abstraktný pojem, ale ako praktický, každodenný postoj. „Nádej nie je ilúzia. Je to sila. Je to pohyb. Je to spôsob, ako sa pozerať na svet a nezostať stáť.“ Hovorí o nádeji ako o motore viery, ako o niečom, čo nás udržiava v pohybe aj vtedy, keď nevidíme jasné obrysy budúcnosti.
Kniha Nádej je doplnená mnohými fotografiami, pričom väčšina z nich ešte nebola publikovaná, sú totiž z rodinného archívu. Pri čítaní sa často potrebujeme zastaviť, pretože do životného príbehu sú vpletené mnohé otázky, zamyslenia a odporúčania do nášho života. A práve v tom spočíva jej sila: nie je len rozprávaním o minulosti, ale výzvou pre prítomnosť.
„Hovoriť je to posledné, čo musíš urobiť. Najprv musíš konať a potom tí, ktorí uvidia, ako žiješ, ako si počínaš v živote, sa ťa spýtajú, prečo to robíš.“
Zuzana Klučárová
