Prinášame vám zopár úryvkov z kroniky, ktorá sa zachovala v Lieskovanoch a jej obsah vás určite zaujme. Kronika sa v 30. rokoch písala ručne, často veľmi úhľadným písmom. Obec oficiálne poverila učiteľa, kňaza alebo miestneho notára vedením kroniky. Zapisovali sa udalosti ako počasie, úroda, politické zmeny, školstvo a cirkevný život. A presne to sa nachádza v Pamätnej knihe obce Lieskovany – rok 1933.
KRONIKÁR O SEBE
Uznesením obecného zastupiteľstva bol som ja, Matej Vojtáš, správca školy v Lieskovanoch, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie ujal som sa v roku 1933.
Nie som tunajším rodákom, ale bývam tu už dva roky. Narodil som sa v roku 1904 na Šarpanci pri Spišskej Belej a po skončení učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi bol som zvolený za správcu učiteľa v Toporci, kde som účinkoval 8 rokov. V Lieskovanoch dňa 1. septembra 1931 som bol zvolený za tunajšieho prvého správcu školy ako prvý učiteľ školy.
NOVÁ ŠKOLA A KAPLNKA
Rok 1928 znamená pre Lieskovany mnoho. V tom roku totiž počali stavať školskú budovu.
30. augusta 1931 je slávnostná posviacka novej školy. Po posviacke bol usporiadaný tunajším občanom banket a večer miestna mládež pod vedením študujúcich J. Kozáka, M. Kľučára, K. Krotkého, M. Kapustu a J. Kapustu predstavila divadelný kúsok: „Svätojanská noc.“
Ako to už pri takej veci býva, povstali aj pri tejto stavbe rozličné svady, najmä skrz kaplicu. Celá vec s kaplnkou sa má takto:
Zomrelá obyvateľka obce poručila svoj podiel na ciele náboženské. Jej matka rozhodla sa, že dá zhotoviť oltár a ten venuje lieskovanskej kaplnke. Keďže tej ešte nebolo, vhodná bola myšlienka použiť na ten cieľ druhú učebnú sieň v školskej budove. Myšlienku hneď uskutočnili. Objednali oltár u sochára Repčíka v Spišskej Novej Vsi. Pred započatím celej akcie sme boli na biskupskom úrade, kde mi pán biskup Vojtaššák vec ústne povolil.
Medzitým sa počali zjavovať rozličné prekážky. Budova sa predala politicky obci. Bolo potrebné vybaviť povolenie, že táto miestnosť sa dáva na ciele náboženské. Nie všetci obyvatelia s tým súhlasili.
Medzitým d. p. Puhalla, markušovský farár onemocnel a po dlšej zákernej nemoci zomrel.
Celá záležitosť sa teraz dostala do rúk d. p. Pajdušáka, dekana-farára v Smižanoch a tento dňa 15. augusta 1932 posvätil kaplnku a oddaná bola k verejnému používaniu. I nemalá radosť opanovala priaznivcov kaplnky, že šťastne vec dohotovili.
VALNÉ ZHROMAŽDENIE CIRKEVNEJ OBCE
Dňa 17. apríľa 1933 bolo zvolané valné zhromaždenie cirkevnej obce s cieľom ustálenia dôchodkov markušovskému farárovi a odlúčenie lieskovanského kantorstva od markušovského.
Zhromaždenie predsedal Michal Štoffko, odorínsky farár, prítomní boli Ján Kolčák, markušovský administrátor, Jozef
Vartovník, kantor-učiteľ markušovský. Občania sa okrem toho uzniesli dať vhodný pozemok pre hrobitov, lebo bez neho nebolo by bývalo možno oddeliť obec Lieskovany cirkevne ako riadnu filialku.
V tomto roku 19. apríla boli zasadené okolo školy lipy.
Ivana Pačnárová
