Ku koncu školského roka 1933 bol usporiadaný jednodenný školský výlet detí z Lieskovian vozmo za spoluúčasti ľudovej školy v Markušovciach pod vedením učiteľa Alojza Vitka a Mateja Vojtáša. Skoro ráno sa lieskovianske školské deti na jednom voze srdečne uvítali so školskými dietkami markušovskými, sediacimi na dvoch vozoch pri židovskom cmiteri na ceste medzi Markušovcami a Odorínom.

Tri vozy veselo drkotali cez Odorín veselým spevom hučiace. Účastníkov bolo vyše 85 žiakov. Čas bol výborný, preto aj nálada znamenitá. Bez nehody sme prešli obce Jamník, Domaňovce, Nemešany a Kolčov. Na Sivej brade bola učinená zastávka a tam sme obzreli kúpele, pramene kyslej vody a tiež ňou sklenice naplnili. Ešte kúsok a opäť zastali vozy pred Kapitulskou katedrálou, pred ktorou nás aj odfotografovali. Po prehliadke kostola a Spišskej Kapituly veselo sme zbehli dolu do Spišského Podhradia. Tam bola daná hodina k odpočinku ako aj k nákupu cukroviniek a rozličných vecí. Po výdatnom odpočinku pohli sme sa hore na hrad. Čím bližšie sme k nemu dochádzali, tým udivenejšie boli tváre vyjavených žiakov. Mohutná zrúcanina niekdajšieho významného hradu pôsobila ohromným dojmom. Spišský hrad sme si dôkladne poprezerali a pokochali sa krásnym výhľadom.

Čas sa míňal a my s celým kŕdľom veselých detí pustili sme sa príkrym svahom na Hotkovce. Po pravej strane sme zazreli pamätný Dreveník, kde nedávno boli objavené staré urny. V Hotkovciach bolo ešte len údivu, keď sme vkročili do veľkých izieb kaštieľa grófa Csákyho, v ktorých sú uložené staré pamiatky, zväčša zo Spišského hradu. Škoda, že nie dostatočne poukladané.

Už bolo hodne po obede, keď sme sa brali ďalej k Žehre. To nás čakala opäť zaujímavá starožitnosť, a to kostol, v ktorom sú historicky veľmi cenné nástenné maľby z 12. -13. storočia. Navštíviac tiež školu, milo nás prijal kolega Masloviak, ktorý nás potom odprevadil na Dobrú Vôľu, kde nás čakali vozy.

Už bolo neskoro večer, keď sme došli domov. Deti ešte dlho potom spomínali krásny deň a hlavne, čo všetko videli a zažili.

 

Ivana Pačnárová

Lieskovany

O autorovi

Pokoj a dobro