Mnohí svätí dokázali urobiť veľké diela plné lásky a milosrdenstva, boli spravodliví, pokorní a v ich srdciach bol na prvom mieste Boh. Niektorí obetovali za pána Ježiša aj život. Cesta svätosti môže byť aj pokojná a nenápadná.
V Nedeľu Božieho milosrdenstva Svätý Otec František vyhlási za svätého Carla Acutisa, ktorý mal obrovskú úctu k Eucharistii a schopnosť používať dary a talenty, ktorými ho obdaril Boh, na dobré veci. Už odmalička svojím životom ukazoval, že svätým sa môže stať úplne každý – stačí mať v srdci lásku k Bohu a k ľuďom.
Carlo Acutis – obyčajný veselý chlapec
Býval v Taliansku v Miláne. Mal mamu a otca, štyroch psíkov a dve mačky. Nadovšetko miloval babku Luanu. Carlova rodina síce nechodila do kostola, no Carla tam stále niečo ťahalo. Pri každej prechádzke chcel vojsť dnu. Vďaka Carlovi sa väčšmi priblížili k viere aj jeho rodičia. V škole bol šikovným žiakom. Vo voľnom čase rád hrával futbal s kamarátmi, plával či lyžoval. Zaujímali ho nové veci, najmä práca s počítačom. Niektorí ho považovali za počítačového génia. Upravoval školské noviny, tvoril videá a reklamy, v ktorých spolužiakov vyzýval na pomoc druhým. Naučil sa programovať. Keď spolužiakom niečo nefungovalo, rád im pomohol.
Nevedel sa dočkať, kedy konečne prijme Pána Ježiša v Eucharistii. Duchovný otec videl, že je pripravený, tak mu dovolil pristúpiť k prvému svätému prijímaniu už vo veku 7 rokov. Cítil sa v kostole šťastný a pozýval doň aj svojich kamarátov. S obľubou hovorieval, že Eucharistia je jeho diaľnica do neba. „Keby ľudia vedeli, aký dar je Eucharistia, každý deň by chodili do kostola… Keď sa vystavíme lúčom slnka, opálime sa. Keď sa postavíme pred eucharistického Ježiša, staneme sa svätými.“ Toto posolstvo Carlo túžil šíriť po celom svete a naozaj sa mu to podarilo. Usporiadal výstavu o eucharistických zázrakoch, ktorá vzbudila obrovský záujem. Vytvoril o nich aj webovú stránku. Jeho kniha Eucharistické zázraky vo svete vyšla aj na Slovensku.
Rád sa delil nielen o jedlo, ale aj o svoj čas, či dobrú náladu. Na návštevu pozýval najmä kamarátov, ktorí to doma nemali ľahké. Aj tým si získaval srdcia ľudí. Naučil sa hrať na saxofóne a pri varení si vymýšľal vlastné recepty. Rád robil svet krajším. Pri kúpaní v mori sa potápal a čistil dno od odpadkov. Zbieral ich aj v parku počas prechádzky so psíkmi.
Najšťastnejší bol v mestečku Asissi, kde trávil prázdniny. S kamarátmi behal po kopcoch a obdivoval prírodu a jej Stvoriteľa. Podobne ako sv. František z Assisi, ktorý bol preňho veľkým vzorom. Cestou do školy na bicykli sa zvykol pristaviť pri neďalekých domoch, ktoré strážili vrátnici z cudzích krajín. Nepoznali tu veľa ľudí, a tak sa vždy potešili, keď sa im Carlo prihovoril. Bolo mu ľúto bezdomovcov, preto sa rozhodol nosiť im z domu teplé jedlo a nápoje. Babka mu vždy niečo pre nich navarila. Z ušetreného vreckového im kúpil spacie vaky. Niekedy pomáhal s obsluhou v bufete na plavárni a zarobené peniaze rozdal chudobným. Rodičia ho v tom podporovali.
Carlo sa radoval zo života ako ostatní, napriek tomu mu lekári zistili vážne ochorenie – leukémiu. Aj vo veľkých bolestiach sa statočne usmieval a na nič sa nesťažoval. Vedel, že odchádza k Bohu. Utrpenie obetoval osobitne za kňazov a za pápeža. Carlo zomrel vo veku 15 rokov. V roku 2020 bol vyhlásený za blahoslaveného ako vzor pre všetky deti a mladých. Svojej mame predpovedal, že bude mať ďalšie deti, a naozaj sa tak stalo – štyri roky po jeho smrti porodila dvojičky Micheleho a Francescu, Carlových súrodencov.
MODLITBA K SV. CARLOVI
Nebeský Otče, ty si nám dal obdivuhodný príklad kresťanského života vo svätom Carlovi, ktorý za základ svojho života považoval eucharistického Krista a od neho čerpal silu do všetkého, čo mu život prinášal. K Ježišovi túžil svojím slovom a príkladom priviesť všetkých, s ktorými ho život spojil, aby aj oni v ňom objavili zmysel svojho života. Na príhovor našej nebeskej Matky, Panny Márie, ktorú si tvoj služobník Carlo tak veľmi ctil a aj na jeho príhovor ťa prosím o túto milosť… (môžeš povedať svoju prosbu). A okrem toho aj o pravú vieru, hlbokú nádej, obetavú lásku, príkladný kresťanský život, horlivosť v evanjelizácii a o šťastnú hodinu smrti, aby som sa po skončení tejto pozemskej púte mohol v nebi radovať s tebou a so všetkými svätými, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Adriana Lazorová
(spracované podľa knihy Marianna Čaučíková – Carlo na diaľnici do neba)
