Úcta k Panne Márii má neodmysliteľné miesto v augustiniánskej spiritualite. Predovšetkým Panna Mária, Matka dobrej rady je hlboko spätá s augustiniánmi a je ich osobitnou patrónkou a ochrankyňou.
Titul Panna Mária, Matka dobrej rady (lat. Mater Boni Consilii) je titul Panny Márie, ktorý bol nájdený na freske augustiniánskeho kostola zasvätenom Panne Márii v mestečku Genazzano neďaleko Ríma, pochádzajúcej z roku 1467. Hoci sa na úctu k Mater Boni Consilii v dnešných časoch neprávom zabúda, vždy bola dokonalou patrónkou pápežov – kormidelníkov Petrovej lode uprostred búrok sveta a zohrala rozhodujúcu úlohu pri viacerých udalostiach.
Titul Panna Mária, Matka dobrej rady zvýrazňuje úlohu Božej Matky ako prostredníčky a pomocníčky v ťažkých životných situáciách, ktoré si vyžadujú vážne rozhodnutia v duchovnom či bežnom živote.
Svätyňa V Genazzane stojí na mieste, kde už v 13. storočí existoval malý Kostol Panny Márie, kým augustiniáni žili v neveľkom kláštore za hradbami mestečka. V roku 1356 im Colonnovci ako páni Genazzana zverili pastoračnú starostlivosť o toto miesto a začiatkom 15. storočia sa rozhodli kostol prestavať a rozšíriť spolu s priľahlým kláštorom. Na diele sa podieľala aj augustiniánska terciárka, vdova Petruccia, ktorá naň predala celý svoj majetok. Hoci sa jej pre nedostatok peňazí posmievali, opakovala, že stavbu dokončí Panna Mária a svätý Augustín.
Podľa starodávnej tradície, 25. apríla 1467 pred svätou omšou na počesť sv. Marka, boli obyvatelia dediny svedkami nádherného okamihu. Počuli nežnú melodickú hudbu prichádzajúcu zhora, a keď sa pozreli tým smerom, uvideli nádherný biely oblak plný svetla. Oblak pomaly klesal a nakoniec ostal akoby visieť cez stenu v bočnej kaplnke kostola. Neskôr oblak začal pomaly miznúť a na jeho mieste ostal zázračný obraz Panny Márie. Napriek tomu, že obraz prišiel z neba, išlo o obraz skutočný, ktorý bol zázračne prenesený z kostola v Albánsku. Legenda o origináli milostivého obrazu je spojená s bývalým hlavným mestom Albánska – Skutari. Toto mesto r. 1457 ohrozovala turecká expanzia. Ľudia mali strach, že ich kostol bude zničený a vzácny obraz Matky dobrej rady znesvätený. Na záchrane zázračného obrazu sa podieľali dva zbožné šľachtické – kupecké rody Giorgi a Slavi. V prorockom sne dvaja muži z týchto rodov dostali pokyn, aby ako pútnici sprevádzali obraz nesený anjelmi do talianskeho kostola v mestečku Genazzano neďaleko Ríma, kde sa sami nakoniec aj usadili. Obaja muži uvideli, že sa obraz Panny Márie zdvihol zo steny kostola a letel do neba. Po vyšetrovaní sa zistilo, že onen obraz z Albánska bol presne ten, ktorý doletel z neba do kostola Panny Márie, Matky dobrej rady. Udalosť vyvolala údiv, prilákala tisíce veriacich a zaznamenali sa pri nej mnohé milosti a zázraky. Vďaka milodarom, ktoré sa začali hrnúť, sa podarilo dokončiť kostol aj augustiniánsky kláštor. Pápež Lev XIII., ktorému sa nikdy nepodarilo svätyňu navštíviť, ju v roku 1903 povýšil na baziliku minor.
V priebehu storočí pápeži od svätého Pia V. cez Leva XIII, ktorý do Loretánskych litánií zaradil zvolanie Matka dobrej rady, až po Jána XXIII. a Jána Pavla II. potvrdzovali túto úctu a spolu s nimi si ju uctievali mnohí svätci, ako napríklad svätý Pavol od Kríža, svätý Ján Bosco, svätý Alfonz Mária de Liguori a svätý Luigi Orione.
Svätyňu Matky dobrej rady v Genazzane navštívili viacerí pápeži. Medzi nimi je Urban VIII., ktorý v roku 1630 zveril Panne Márii Taliansko zasiahnuté morom; blahoslavený Pius IX., ktorý putoval do Genazzana 15. augusta 1864 a bol hlboko oddaný Matke dobrej rady; taktiež svätý Ján Pavol II., zobrazený pri modlitbe pred posvätným obrazom počas púte 22. apríla 1993, pred svojou apoštolskou cestou do Albánska.
Pápež Lev XIV. navštívil svätyňu 10. mája 2025 a bola to jeho prvá cesta mimo Vatikánu po jeho zvolení. Avšak to nebola jeho prvá návšteva tohto miesta, pred zvolením za pápeža bol v Genzzane niekoľkokrát a Pannu Máriu, Matku dobrej rady má v osobitej úcte.
Robert Prevost vstúpil do Rádu svätého Augustína v augustiniánskej provincii v Chicagu, ktorá je zasvätená práve Matke dobrej rady. Svätyňu v Genazzane navštevoval po desaťročia: po prvý raz ako mladý študent v Ríme začiatkom osemdesiatych rokov, neskôr často ako generálny predstavený augustiniánov, ako biskup v Chiclayo, aj ako kardinál. Naposledy pred svojím zvolením tam bol 25. apríla 2024, keď v homílii povzbudil veriacich, aby sa inšpirovali Pannou Máriou pri šírení pokoja a zmierenia vo svete.
V deň zvolenia, 8. mája 2025, sa Lev XIV. pred vystúpením na centrálnu loggiu Baziliky svätého
Petra modlil v Pavlínskej kaplnke Apoštolského paláca, kde sa ocitol práve pred obrazom Matky dobrej rady umiestneným napravo od oltára. Do pamätnej knihy svätyne potom napísal, že pocítil povinnosť i hlbokú túžbu prísť sem, a dodal: „Počas celého môjho života ma sprevádzala svojou materinskou prítomnosťou, svojou múdrosťou a príkladom lásky k Synovi, ktorý je vždy stredobodom mojej viery. Ďakujem ti, Matka, za tvoju pomoc, sprevádzaj ma v tomto novom poslaní.”
Naposledy bol v Genzanne pápež Lev XIV. v predvečer sviatku Narodenia Panny Márie dňa 7. septembra 2026. Svoju homíliu v Chráme Matky dobrej rady zakončil slovami: „Nechajme v sebe rásť pokoj. Vyklíči vo svete.“
Páter Ludovico Centra, rektor Baziliky – svätyne Matky dobrej rady, pri poslednej pápežovej návšteve baziliky povedal tieto slová, ktoré by sme mali prijať do svojich životov: „Ona je Matkou dobrej rady, teda Ježišovou Matkou, a Ježiš je dobrou radou Boha. Mária má aj dnes tú istú úlohu ako v Káne. Myslím si, že pápež to nosí vo svojom srdci a určite nás zverí Márii, aby sme ju dokázali znovu počúvať a plniť vôľu jej Syna.“
Barbora Zaremská
