Svojho času zaznávaný, kritizovaný za nedodržiavanie hudobných pravidiel, prehnanú kreativitu, neskôr slávny organista a čembalista, skladateľ barokovej hudby je v dnešnom svete uznávaný ako najväčší majster zvuku. Po stáročia ovplyvňoval vývoj hudby a jeho diela sú rozšírené po celom svete tak v pôvodnej forme, ako aj v nespočetných variáciách. V marci sme si pripomenuli 340. výročie narodenia tohto velikána.
Narodil sa v Eisanachu 21. marca 1685. Bach pochádzal z početnej hudobníckej rodiny. Bol najmladším z ôsmich detí Johanna Amborosiusa Bacha a Elisabeth Bachovej. Vďaka silným hudobným koreňom sa Johann dostal k hudbe v pomerne mladom veku. Rodičia zomreli skoro, matka keď mal malý Johan deväť rokov a otec o rok neskôr. Johanna, z ktorého sa stala sirota, by bez brata Johanna Christopha, čakal zrejme ťažký osud.
Najväčší hudobný úspech dosahuje v roku 1723 – stáva sa kantorom v Kostole svätého Tomáša v Lipsku, kde zotrváva až do svojej smrti v roku 1750.
Otec baroka
Bach je považovaný za otca baroka. Dokonale ovládal všetky štýly barokovej hudby vtedajšej doby v Európe: bol oboznámený s francúzskou hudbou, holandskou, španielskou a hlavne talianskou. Ako vynikajúci hudobník a improvizátor sa síce nedočkal až tak veľkého skladateľského uznania počas svojho života ako jeho rovesníci, jeho súčasníci ho však považovali za najlepšieho organistu, aký kedy žil.
Jeho schopnosť tvoriť bola ohromujúca – aj z jednoduchého popevku dokázal okamžite vytvoriť nesmierne množstvo variácií a z nich dokonalú hudobnú formu. Nevenoval sa však len komponovaniu, vždy mal blízko aj k hudobnej teórii. Zaviedol nové techniky hry, najmä na organe a používanie palca ako plnohodnotného prsta.
Jeho dva cykly skladieb s označením Dobre temperovaný klavír spôsobili revolúciu. Bach bol vynikajúci pedagóg, išlo v tomto prípade z jeho strany o experiment, odvážnu snahu o realizáciu kompozičných nápadov, no hlavne o riešenie dovtedy nedokonalého systému ladenia.
Podrobne spracované informácie o jeho živote, diele, miestach, kde pôsobil, ich histórii a veľa iného nájdete na stránke www.jsbach.de, ktorú sa rozhodne oplatí navštíviť.
Nadčasová inšpirácia
V roku 1789 zavítal Wolfgang Amadeus Mozart do Lipska a vypočul si v Kostole svätého Tomáša Bachovo moteto Singet dem Herrn ein neues Lied (Spievajte Pánovi novú pieseň). Keďže bol mimoriadne dojatý, zahĺbil sa do ďalších partitúr Bacha, ktoré sa mu podarilo zohnať. Stopy tohto stretnutia sú v Mozartových neskorších dielach jasne počuteľné.
Felixovi Mendelssohn Bartholdymu patrí zásluha za to, že novou premiérou Matúšových pašií 11. marca 1829 skoro 80 rokov po jeho smrti dostal J. S. Bacha znova do povedomia širokej verejnosti. „Jeho hudba je nadčasová,“ povedal známy spevák Sting.
Azda najväčšou zaujímavosťou je však matematická presnosť jeho hudby. Mal vlastnú hudobnú abecedu, teda noty B, A, C, H.
Na obdobie Veľkej noci odporúčame skladbu z Matúšových pašií Erbarme Dich, Mein Gott – Zmiluj sa, Bože môj v podaní Stjepana Hausera, chorvátskeho violončelistu a Bachovo Adagio z Concerto in D Minor, BWV 974, ktoré pomôžu umocniť sviatočnú atmosféru možno aj pri spoločnom stolovaní.
Zdroj: www.mojakultura.sk
Spracoval Peter Lazor
