Františkánska modlitba je praktická, vychádza zo skúsenosti s Bohom a smeruje k stvoreniam. Prázdne ruky, ktoré sv. František zdvíha k Najvyššiemu, on napĺňa, aby prinášal Lásku a Pokoj bratom a všetkým ľuďom.
Pri emotívnom zážitku pred krížom v San Damiane (Modlitba pred Ukrižovaným) prosí o svetlo ana záver života, vPiesni brata Slnka, privádza k chvále a vďake Bohu všetky živly a stvorenia. Serafínsky otec žehná bratom a učí ich modliť sa ako Ježiš tým, že im predkladá skúsenosť svojho života. Prechádza radostným spoznávaním svojho poslania, ale aj utrpením a vo všetkom hľadá pôsobenie jediného Dobra. To ho privádza k záverečnému zvolaniu, keď aj smrť nazve svojou sestrou.
Františkov proces obrátenia je veľmi pútavý a zložitý, a preto neopakovateľný. Jeho bratia ho nemajú imitovať, ale nasledovať, ako on sledoval šľapaje Krista. Mystická skúsenosť pred krížom v San Damiano, kde hľadá Pánovu vôľu však nie je úplne na prvom mieste. Pred smrťou zanecháva svojim bratom najdôležitejšiu spomienku na stretnutie s malomocnými. V modlitbe viac hovorí s Bohom, akoby o ňom rozprával, lebo vníma, že potrebuje interpretovať to, čo prežíva v Božom svetle.
Tak pochopil, že dar seba samého ľuďom, nemusí byť vôbec prijatý. A napriek tomu, preukázané milosrdenstvo mení radikálne vnútorný život, pretože mení srdce Františka.
Pomoc malomocným v prvom rade vťahuje do vnútra tajomstva Boha, ktorý sa obetoval na kríži, a nič nežiadal späť, dal všetko. Malomocní zostali malomocnými, ale milosrdenstvo voči chudobným privádza k
Božiemu milosrdenstvu, a to čo bolo trpké, stáva sa sladkosťou duše i tela. Vo Františkovej skúsenosti malomocní boli rozhodujúcim stretnutím, ktoré dalo zmysel celému jeho životu. Spomína túto udalosť ako začiatok svojej duchovnej cesty. Takto chce František povzbudiť svojich bratov a všetkých ľudí, aby nezanechali tento spôsob hľadania Boha.
Svätý František začína ako pustovník a po celý život ho priťahoval život v samote a modlitbe, na neprístupných miestach, ale vždy schádzal dole, aby odovzdal načerpané. V samote hľadá Ježiša vo svojom vnútri a potom v druhých, pričom základom jeho modlitby sú evanjeliá. Aj stigmy dostáva na vrchu La Verna, ako živé svedectvo a dar Boha, ktorý vidí jeho túžbu zjednotiť sa s ním. František, skoro slepý, na záver života žehná a chváli Stvoriteľa. Prišiel k vrcholu tým, že sa úplne ponížil do prachu zeme a dal sa k dispozícii Láske bez toho, aby čakal odmenu, alebo zmenu svojich blížnych.
Brat Ľubo, kapucín pôsobiaci
V Markušovciach
