Nemusíme siahať do ďalekej histórie, stačí si spomenúť na roky nášho detstva. Mamka stlačila ruku dieťaťu, keď šiel niekto oproti, a ono vedelo, že mu dáva najavo, aby sa nahlas pozdravilo. Do škôl sa chodievalo v sukniach, nohaviciach. Bolo nepredstaviteľné mať oblečené tepláky mimo domu či telesnej výchovy. Starší si aj na telesnej výchove pamätajú predpísaný odev – biele tričká či tielka a modré nohavičky či červené trenírky. Nehovoriac o tom, že starší páni nosievali klobúky, ktoré vždy pri stretnutí s inými, hlavne dámami, pozdvihli z hlavy a úctivo sa s pozdravením uklonili. Slovenčinárka nám zvýrazňovala, že pri stretnutí s ľuďmi je dôležité nielen sa pozdraviť, ale aj prihovoriť sa a venovať im chvíľu času…
Akosi sme sa s dobou posunuli. „Zhrubli“ sme v obliekaní i v správaní. Stávame sa menej všímavými, pozornými. Kde to vyúsťuje? Možno predpokladať, že k asociálnemu správaniu či k postupnej delikvencii? Azda je toto tvrdenie prehnané. No stále rezonuje: „Čo na srdci, to na jazyku,“ alebo: „Čo je vo vnútri, to sa odzrkadlí navonok.“ Učiť deti slušnosti a etikete môže byť predzvesťou lepšej budúcnosti, kde si budú ľudia jeden druhého vážiť a napriek rozvoju technológií, módnych trendov, nebudú podliehať nekultúrnosti a nevraživosti.
Pravidlá slušného správania by malo ovládať každé dieťa ešte pred nástupom do základnej školy. Našim rodičom vo výuke etikety a slušného správania kedysi asistovala Bambuľka s dedom Jozefom. Vtedy i dnes by mali byť najväčším vzorom rodičia. V knihe Pamely Duckerman A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle sa rozpráva o tom, ako francúzske mamičky vychovávajú svoje deti a učia ich pravidlám etikety. Berúc si inšpiráciu z tejto publikácie, ponúkneme sériu článkov o etikete pri výchove.
Deti by mali vedieť, že je slušné o niečo poprosiť a tiež poďakovať za jedlo, za darček aj za pochvalu. Ak sa to ešte nenaučili, pozrime sa spoločne na to, či si ďakujeme navzájom so svojím partnerom alebo s rodičmi. Ak budeme zázračné slovíčka používať často medzi sebou, pridá sa aj drobec, ktorý preberá vzorce nášho správania. Rovnako pozdraviť sa je základom slušnosti. Už dvoj- až trojročné dieťa by sa malo vedieť zreteľne pozdraviť rodičom kamarátov, priateľom či kolegom rodičov, rodine, susedom a na dedinách prakticky každému, kto vyzerá staršie.
Dnes sa stretávame s neslušným správaním aj u dospelých. Čoraz častejšie narazíme na ľudí, ktorí neodzdravia, sú nervózni, okríknu nás, či už je to predavačka, taxikár, šofér autobusu, staršia pani alebo lekár. Ako rodičia máme obrovskú moc vychovať slušnejšiu generáciu. Vysvetlime deťom, že ak sa ľudia nesprávajú tak, akoby sme očakávali, ešte neznamená, že by sme to mali prestať robiť my. Povedzme im, že niektorí ľudia jednoducho mali zlý deň, alebo sa ako deti nenaučili slušnosti. Vo svete je však mnoho slušných ľudí a my medzi nich patríme. Preto by sme na základy slušného správania nemali zabúdať, ale naopak, mali by sme byť príkladom aj ostatným.
Adriana Lazorová
