V minulom článku našej série, ktorá nás vedie do hlbín nášho srdca, sme si spomenuli ústredný prvok zdravého duchovného života – poznanie svojej identity Božieho dieťaťa. Otázka identity sa silno objavuje aj v psychológii. Teologická identita „som Božie dieťa“ a psychologická otázka „kto som?“ sa dotýkajú toho istého človeka, no hovoria o ňom z odlišných perspektív.
Diabol – otec lži – sa usiluje narušiť našu identitu a prostredníctvom falošných predstáv o nás samých nás odviesť od pravdy a dôvery v Boha. Človek si môže vytvoriť „falošnú identitu“ tým, že začne svoju hodnotu a obraz o sebe stavať na niečom inom než na tom, kým skutočne je. Ak nevieme, kým sme, strácame sa. Niekedy sa naša falošná identita stane našou súčasťou natoľko, že si to už ani neuvedomujeme. V dôsledku toho môže prichádzať strach, precitlivenosť na reakcie druhých, majetníckosť, manipulatívnosť, presadzovanie vlastných záujmov, pôžitkárstvo či potreba odlíšiť sa od ostatných.
Ježišova vlastná rodina mala očakávanie, že bude tesárom. Sklamal ľudí, s ktorými vyrástol v Nazarete, a keď im odhalil, kým skutočne je ako Mesiáš, chceli ho zhodiť zo svahu. Sklamal i svojich najbližších priateľov, dvanástich učeníkov. Tí mali vytvorenú vlastnú predstavu o tom, akým Mesiášom by mal byť, a ich predstava určite nezahŕňala potupnú smrť. Sklamal aj celé zástupy, ktoré túžili po pozemskom Mesiášovi, ktorý by ich nakŕmil, vyriešil ich problémy a porazil Rimanov. Zdá sa, že takmer každý od Ježiša niečo očakával a chcel mu vnútiť akúsi falošnú identitu. Tým, že bol sám sebou a zostal verný svojmu poslaniu, sklamal mnohých ľudí. Aj na nás je vyvíjaný veľký tlak, aby sme žili život, ktorý žiť nemáme. Stojí proti nám mocný vplyv dedičstva predchádzajúcich generácií. Žiť verne svojmu pravému ja v Kristovi je však jednou z najväčších úloh nášho života.
Tento proces rastu vo vernosti nášmu pravému ja sa dá opísať slovom diferenciácia. S týmto pojmom prišiel psychiater Murray Bowen, zakladateľ teórie rodinných systémov. Diferenciácia je schopnosť človeka určiť si svoje životné ciele a hodnoty bez ohľadu na tlak zo strany ostatných. Pri diferenciácii sa kladie dôraz na schopnosť jasne myslieť. Popri uvedomovaní si svojich pocitov je to ďalší spôsob, ako spoznávať seba samého. Zahŕňa v sebe aj schopnosť držať sa toho, kým sme a kým nie sme. Miera, do akej sme schopní vyjadriť svoje hodnoty a ciele a pritom odhliadnuť od tlaku okolia, zatiaľ čo zostávame v blízkosti ľudí, ktorí sú pre nás dôležití, pomáha určovať úroveň našej diferenciácie. Ľudia s vysokou mierou diferenciácie majú vlastné presvedčenia, názory, ciele a hodnoty, ktoré nie sú založené na tlaku okolia. Môžu si slobodne vybrať, čo chcú, bez toho, aby nad nimi visela hrozba nesúhlasu ostatných. Intenzita pocitov, vysoký stres alebo úzkosť, ktorú prejavujú ostatní, ich neparalyzujú a nebránia im myslieť racionálne. V praxi to znamená: nemusím s tebou súhlasiť a ty nemusíš súhlasiť so mnou, no napriek tomu môžeme mať dobrý vzťah. Nemusím sa od teba odťahovať, odmietať ťa, vyhýbať sa ti ani ťa kritizovať, aby som potvrdil svoj postoj. Môžem byť sám sebou, aj keď nemáme rovnaký názor.
Nie sme zvyknutí byť sami sebou, a to až do takej miery, že sa môže zdať nemožné, kde treba začať. Cesta do tvojho vnútra si vyžaduje, aby si nasledoval Boha do neznáma a vstúpil s ním do vzťahu, ktorý môže obrátiť tvoj doterajší duchovný život naruby. Boh nás pozýva, aby sme odstránili falošné vrstvy, ktoré si na seba navliekame. Táto cesta je spočiatku veľmi náročná. Niekedy na nás i na naše okolie doliehajú ťažkosti, ktoré sa snažia zadusiť naše rastúce semienka. No Duch Svätý bol zoslaný, aby nás posilnil, a my sme vďaka nemu mohli byť slobodní, a tak sa stať takými, akými v Kristovi naozaj sme. Ako teda odstrániť naše falošné ja a umožniť, aby sa v nás rozvinulo to pravé ja?
Tu sú štyri praktické pravdy, ktoré nám môžu pomôcť v tejto premene.
1. Počas osobnej modlitby venuj pozornosť svojmu vnútru
Existuje enormné množstvo vecí, ktoré nás rozptyľujú a bránia nám načúvať svojim pocitom, túžbam, snom, tomu, čo máme a čo nemáme radi. Mnohí ľudia okolo nás by nás chceli opraviť, zachrániť, poradiť nám a nastaviť nás tak, aby sme sa stali ľuďmi podľa ich predstáv. Ak chceme načúvať Bohu, potrebujeme byť sami. Potrebujeme si dovoliť naplno prežívať svoje pocity a necenzurovať ich.
2. Nájdi si dôveryhodných spoločníkov
Nie je veľa ľudí, ktorým sa podarilo zbaviť nánosov svojej falošnej identity bez toho, aby pri sebe mali niekoľko zrelých ľudí, ktorým mohli dôverovať a veriť, že im v tomto procese pomôžu. Keď hovoríme o emočnej a duchovnej zrelosti, máme na mysli radikálnu zmenu, ktorá sa udeje v jadre našej bytosti. Tejto kľúčovej zmene však často bráni naša nezlomná tvrdohlavosť, ktorá je nenápadná, ale môže byť hlbšia, než si myslíme. Nebezpečenstvo života v sebaklame je také veľké, že bez zrelých spoločníkov sa veľmi ľahko môžeme ocitnúť v pasci ilúzií. Medzi našich dôverných spoločníkov môžu patriť priatelia, ktorí sú duchovne zrelší ako my, rôzni kresťanskí kouči, mentori, osoby poskytujúce duchovné vedenie, poradcovia, manželskí partneri, spovedníci, lídri spoločenstiev a pod. Možno si teraz hovoríš: „Nemám človeka, ktorý by touto cestou mohol so mnou prejsť.“ Ak je to tak, modli sa. Požiadaj Boha, aby ti do tohto životného obdobia poslal svojich ľudí. Dovoľ mu, aby ťa prekvapil.
3. Opusti pohodlné miesta
Umierať svojmu falošnému ja a stať sa tým, kým skutočne si, môže byť naozaj náročné. Pre niekoho je ťažké prijímať pochvalu alebo naopak niekoho pochváliť. Iní ľudia sa boja konfliktov takmer ako smrti. Sú aj ľudia, ktorí nikdy nikoho nepožiadajú o pomoc, pretože to považujú za osobné zlyhanie. Alebo takí, ktorí nemôžu ani pomyslieť na to, že by nesúhlasili s názorom niekoho blízkeho. Začať robiť veci inak je najmä na začiatku veľmi zvláštne, ale zároveň veľmi potrebné.
4. Modli sa za odvahu
Zmena je vždy spojená s určitou reakciou nášho okolia. Ak sa vzdáme starých spôsobov správania a života, môže to vyvolať určité dôsledky. Niekto od nás bude chcieť, aby sme sa znova stali tým, kým sme boli predtým. Murray Bowen, ktorý prišiel s pojmom diferenciácia, zdôrazňuje jednu zaujímavú skutočnosť. V rodinách sa často deje to, že ak jeden člen rodiny dospeje a zvýši svoju úroveň diferenciácie, stretáva sa so silným odporom. Podľa neho môže reakciu najbližších vyvolať aj malý rast. Ak sa niekto zmení a priblíži sa viac k tomu, kým je v Kristovi, niekoľko ľudí v jeho okolí sa môže nahnevať. Ale aj tak sa neprestávajme meniť. Ochotne znášajme nepohodlie, ktoré je pre rast také potrebné. Modlime sa o silu Ducha Svätého, aby sme dokázali pokračovať. Niekedy to bude výzva, ktorá sa dotkne hlbokých koreňov, ktoré sme zdedili po predchádzajúcich generáciách. A tak môžeme očakávať, že vyvoláme naozaj hlboké emócie!
Spoznať samého seba, aby si mohol poznať Boha, je dobrodružstvom na celý život. Práve si spravil prvé kroky k emočnej a duchovnej zrelosti.
„Keď nájdeš dvere svojho srdca, pochopíš, že sú to dvere Božieho kráľovstva.“ Ján Zlatoústy
Petra Klučárová
