v rannom prítmí
katedrály – na východe slnka
keď vtáci letia celkom nízko
k neznámej studni
ktorej blízkosť cítia
aj cez kamenné steny
a zvony ešte teplé
od letnej noci – akoby boli
čerstvo odliate –
pohnú sa na lanách:
ľalie prudko voňajú
na temných purpurových obrusoch
a okolo lesklých stĺpov
stúpajú dohora
krv včerajšieho tymianu:
v tej hladine ticha
v neunavenosti ozveny
je všetko pripravené
vezmi kúsok rannej tmy
pomedzi dlane
skloň sa
a nechaj rásť svoje myšlienky
tam
odkiaľ prichádzajú
Kamil Peteraj
(Výber: Barbora Chovancová)
