Vo štvrtok 8. mája 2025 bol zvolený nový pápež – Lev XIV.
Keď sme prvýkrát počuli jeho meno z okna na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne, mnohí sme sa rozpačito pozerali okolo seba s otázkou v očiach: A to je kto? No sú aj takí, ktorým jeho meno od radosti takmer vyrazilo dych. Mali totiž možnosť spoznať ho aj osobne. Dokonca aj z našej farnosti.
Markušovské rodáčky, sestry Gurčíkové – Janka Muchová a Barborka Zaremská, mali tú milosť, tráviť s terajším Sv. Otcom zopár dní už počas svojich vysokoškolských štúdií. Vtedy však ešte netušili, že príťažlivosť augustiniánskej spirituality, ktorá formuje ich životy, ich raz priblíži aj k najvyššiemu predstaviteľovi Katolíckej cirkvi. Ich zažité svedectvo nám môže kúsok poodkryť aj osobnosť Roberta Francisa Prevosta.
Krátko po zverejnení mena nového pápeža sa objavila na FB aj fotka s R. F. Prevostom a s Jankou, spolu s jej vtedajším snúbencom, terajším manželom. Ako ste reagovali na jeho zvolenie?
Janka: Boli sme veľmi dojatí a nehanbím sa povedať, že nám obom vyhŕkli slzy radosti a šťastia. Vedeli sme, že bol pápežom Františkom vymenovaný za kardinála, pretože sme mali prehľad o jeho živote a pôsobení, ale ani vo sne by nám nenapadlo, že sa stane pápežom Levom XIV., nástupcom sv. Petra. Naša radosť súvisela hlavne s tým, že sme ho osobne poznali a viackrát sme spolu strávili neopakovateľné chvíle.
Barborka: S voľbou pápeža mám spojené veľmi silné emócie. Obrovské nadšenie. Bol to neuveriteľný pocit priam až šok, keď vyhlásili meno nového pápeža. Človeka pre mňa tak blízkeho skrz augustiniánov i spomienky. Po zvolení povedal otec Pavol Benedik, aktuálny prior komunity sv. Augustína v Košiciach, slová, ktoré vo mne stále rezonujú: „Boh si povoláva obyčajných ľudí, konať neobyčajné veci.“
Ako/pri akej príležitosti ste sa zoznámili a čo ste spolu zažili?
Janka: Spoznali sme sa na Svetových dňoch augustiniánskej mládeže v Španielsku v roku 2003 počas vysokej školy. Poznali sme ho už aj predtým, ale počas týchto pár dní sme sa viac zblížili a môžem povedať, že aj spriatelili. Bol jedným z nás. Hoci bol v tom čase najvyšší predstavený rehole sv. Augustína, nesedel v kancelárii a neriadil to „zhora“, ale bol medzi nami. Jednoducho bol tam s nami a pre nás. Rád sa rozprával, vyhľadával našu spoločnosť, aj s nami stoloval. Pamätám si, že sa mu na našej slovenskej skupinke páčilo aj to, že si vážime tradície. Veľmi sa mu páčil náš kroj, v ktorom sme reprezentovali Slovensko. Ja v našom markušovskom kroji a manžel Peťo v zemplínskom. Tiež sa mu na nás páčilo, že si vieme uctiť svätú omšu aj tým, že sme sa na ňu prichystali a slávnostnejšie obliekli. On si to všimol a pochválil nás za to.
Barborka: S terajším pápežom sme mali možnosť opätovne sa stretnúť i v roku 2005 v Košiciach. Augustiniáni vtedy slávili desiate výročie znovuobnovenia rehole na Slovensku. R. F. Prevost bol v tom čase stále generálnym predstaveným. I napriek svojmu postaveniu trávil svoj voľný čas s úsmevom na tvári medzi ľuďmi, starými či mladými. Tým, že sa správal prirodzene, nenútene, nepovažovali sme ho za „vrchnosť“, ale za priateľa, ktorý bol stále otvorený pre rozhovor.
Čo si zo stretnutí s ním najviac pamätáte, čo Vám rezonuje v srdci?
Janka: Pamätám si každý jeden rozhovor s ním, ako keby to bolo včera. Bol veľmi milý, priateľský, nepovyšoval sa, ale zároveň z neho vyžarovala múdrosť a často zdôrazňoval dôležitosť prežívania viery v rodine. Najviac mi rezonujú tieto slová: „Poklad viery, ktorý ste dostali od svojich rodičov, odovzdávajte ďalej neporušený, nepokrivený, nezdeformovaný.“
Barborka: Mne rezonujú v srdci ani nie tak slová, ale skutky. Prítomnosť. Vypočutie. Služba. Ako generálny predstavený navštevoval rehoľníkov po celom svete. Nerobil to len z povinnosti, ale preto, aby bratov vypočul, povzbudil a snažil sa pomôcť riešiť ich problémy. I vďaka nemu a jeho pomoci dnes máme v Košiciach Kostol sv. Rity. Pápež Lev XIV. je pre mňa obrovským príkladom otvorenosti srdca a úplnej dôvery v Boha a podľa mňa slová sv. Augustína: „Rob, čo dokážeš a modli sa za to, čo nedokážeš! A Boh dá, aby si to dokázal,“ nielen káže, ale žije každodenne.
Vďaka za osviežujúci rozhovor, plný nadšenia a inšpirácie. Už samotné radostné rozprávanie mladých dám bolo príjemne „nákazlivé“ a podnietilo ku skúmaniu augustiniánskej spirituality, ktorá formovala aj súčasného pápeža.
Monika Hodnická
