Pôstne obdobie 2021 je iné. Ovplyvnené vonkajšími udalosťami. Avšak ani pandemická situácia nezmení fakt, že sa kresťania pripravujú na najväčšie sviatky roka. Mení sa len forma, obsah ostáva ten istý. Opäť je tu vhodná príležitosť prehodnotiť spôsob života voči Bohu, ľuďom aj sebe.

Už rok sa učíme hľadať iné formy prejavov našej kresťanskej viery. Sledujeme prenosy svätých omší a iných náboženských vysielaní cez televízor a internet. Stretávame sa len v tom najužšom rodinnom kruhu, kde sa učíme nanovo fungovať medzi sebou. Objavujeme seba aj iných v netradičných situáciách a nesmierne nás to učí popracovať na svojich prejavoch, aby sme si neubližovali.

Z času na čas sa v nás prejaví pocit byť užitočný a štedrý. Hľadáme, komu by sme mohli pomôcť, či už s fyzickou prácou, modlitbovou podporou alebo aj jednoduchým telefonátom s otázkou – Ako sa máš? Nepotrebuješ pomôcť? Dlhá doba pobytu doma nás primäla k rozmýšľaniu, koľko zbytočností sme si za tie roky nahromadili a učíme sa dobré, avšak pre nás už nepotrebné veci, posunúť tým, pre ktorých by boli viac užitočné. Z „ponorkovej choroby“ utekáme aj tak, že berieme deti svojich známych na prechádzku do prírody. Poniektorí sú dotlačení k tomu, aby si konečne stanovili rytmus dňa, aby im dni nepretiekli pomedzi prsty jeden ako druhý. Skúšame si plniť svoje detské sny a začíname korčuľovať, maľovať obrázky alebo vyrezávať z dreva rozličné darčeky. Opakujeme si spolu s deťmi matematiku a zisťujeme, koľko sme toho zabudli z dejepisu a tiež, že prírodoveda je úžasne dobrodružná záležitosť. Je toho veľmi veľa… Skúste sa opýtať kolegu alebo bývalej spolužiačky, suseda alebo náhodného čakajúceho v rade na testovanie na COVID-19. Určite sa dozviete ešte veľa užitočných tipov na prežívanie života v obmedzených podmienkach.

Keď sa raz táto neutešená, no vo viacerých ohľadoch aj veľmi poučná pandemická situácia skončí, budeme vydávať „účet“ za hospodárenie so svojím časom. Potom si môže každý sám vstúpiť do svedomia a zhodnotiť, čo mu ten čas dal, čo vzal a kam ho posunul. No najlepšie by bolo začať nad tým uvažovať už dnes, lebo nikto netuší, či to „potom“ v jeho živote bude.

Pekným príkladom je aj naša farnosť. Sú tu ľudia, ktorí ten čas využili na to, aby ho v rozličnej podobe darovali nám ostatným. Vďačnosť patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom usilujú o to, aby sme ako spoločenstvo veriacich pocítili, že kňazi sú tu stále pre nás a slúžia sväté omše a vysluhujú sviatosti.  Aby sme mohli byť toho účastní, ďakujeme Pavlovi Zmudovi, ktorý ponúkol svoju techniku a hlavne svoj čas, aby spolu s Petrom Lazorom pravidelne vysielali z nášho kostola. Poďakovanie patrí aj Róbertovi Gyenesovi za to, že zabezpečil internet do farského kostola a spravuje oficiálnu farskú stránku www.farnostmarkusovce.sk. Nesmieme zabudnúť ani na kantorky, ktoré prispievajú ku kráse svätej omše a kostolníkom, ktorí sa spolu s členmi z ružencového bratstva starajú o to, aby naše kostoly a nádvoria neostali pusté a zanedbané.

Určite je tých ľudí viacej, ktorí sa akýmkoľvek, navonok možno neviditeľným spôsobom, podieľajú na rozvoji ducha nášho farského spoločenstva.

Vykonať dobrý skutok je chvályhodné. Avšak robiť dobré skutky pravidelne je už vizitkou charakteru. Tohtoročné Pôstne obdobie je iné. Hľadajme preto iné formy, ako sa pravidelne približovať k Bohu, k ľuďom, aj k sebe samému. Možností je veľmi veľa.

O autorovi

Monika Hodnická