Svätá Klára z Montefalca, oslavovaná 17. augusta, je uctievaná pre svoje hlboké mystické zážitky, vrúcnu oddanosť Kristovmu umučeniu a svoju úlohu opátstva, ktorým viedla ostatných na ich duchovných cestách.
Svätá Klára sa narodila v roku 1268 v Montefalcu v Taliansku do zbožnej kresťanskej rodiny. Od mladého veku Klára prejavovala intenzívnu túžbu zasvätiť svoj život Bohu.
Klára mala o desať rokov staršiu sestru Giovannu, ktorá vstúpila do akéhosi kláštora, ktorý ani nebol kláštorom, ale zoskupením niekoľkých dievčat, ktoré sa rozhodli žiť podľa rehoľných zásad. Tieto dievčatá však nemali žiadne cirkevné schválenie. Klára ako šesťročná vstupuje do tohto kláštora, lebo chcela nasledovať príklad svojej sestry. Postupne táto rehoľa musela prejsť určitým schválením, a tak sa v roku 1290 sestry rozhodli, že príjmu regulu sv. Augustína, takže sa z nich stali sestry augustiniánky.
Klára postupne rástla, bolo to dievča mnohých čností. Avšak prežívala akúsi krízu. Cítila, že Boh nie je pri nej. A preto prosila Ježiša, aby aj ona mohla mať účasť na jeho utrpení. V roku 1291 jej sestra Giovanna zomrela a ju ako 23 ročnú zvolili, napriek jej nesúhlasu, za predstavenú kláštora, ktorou zostala až do konca svojho života. Zodpovedná za komunitu viedla sestry po ceste k dokonalosti a život v kláštore budovala na základoch augustiniánskej regule. Svojou húževnatosťou dala nový impulz tejto rehoľnej komunite. Klára predefinovala nanovo spôsob spoločného života v kláštore, určiac všetkým sestrám potrebu manuálnej práce, ale ponechajúc veľkú slobodu pre tie, ktoré inklinovali ku kontemplatívnemu spôsobu života. Od ostatných sa odlišovala
Klára predefinovala nanovo ako žena s osvieteným odhodlaním.
K dverám kláštora prichádzalo mnosestrám potrebu manuálnej ho chudobných a núdznych s prosbou práce, ale ponechajúc veľkú a Klára bola vždy pripravená podať slobodu pre tie, ktoré inklinovali im niečo na zjedenie alebo poskytku kontemplatívnemu núť slovo útechy. Pre učencov, kňazov spôsobu života.
a vyššie duchovenstvo bola múdrou radkyňou, schopnou čítať v srdciach iných a predvídať udalosti. To všetko napriek ťažkej skúške duchovnej vyprahnutosti, ktorá ju trápila 11 rokov.
Keď mala asi 26 rokov, mala mystické videnie, v ktorom sa jej zjavil Ježiš. „Mám svojho Ježiša v mojom srdci,“ opakovala po tom, čo sa jej Kristus zjavil v kláštornej záhrade ako trpiaci pútnik a povedal jej: „Chodil som po zemi a hľadal som osobu, ktorá by mi pomohla niesť kríž. A našiel som teba. Ak chceš, pomôž mi a zober môj kríž.“
Tradícia hovorí, že Ježiš ako pútnik, jej so slovami: „Hľadám pevné miesto, kde by som mohol zasadiť kríž, a tu nachádzam to správne miesto,“ podaroval svoju palicu a po jej zasadení z nej vyrástol strom, ktorému sa darí dodnes. Je to strom Melia Azedarach, pôvodom z Himalájí, alebo „strom svätej Kláry“, ktorého drevnaté semená sa už po stáročia používajú na výrobu ružencov.
Klára zomrela 17. augusta 1308 a jej spolusestry sa rozhodli zachovať jej telo. Vybrali jej vnútorné orgány a v jej srdci boli objavené znaky Kristovho umučenia v podobe tvrdých šliach z mäsa, na jednej strane kríž, tri klince, špongia a trstenica; a na druhej strane stĺp, bič a koruna. Dodnes sa tento kríž uchováva spolu so srdcom sv. Kláry aj s jej neporušeným telom v Sanktuáriu sv. Kláry v Montefalcu.
Aj keď sa sestra Klára nedá napodobniť v jej osobnej skúsenosti, zostane navždy príťažlivá. V čistej postave sv. Kláry nájdeme pravú lásku a nadšenie pre Boha, poslušné odovzdanie sa, ktoré Bohu umožní formovať stvorenia pre svoju radosť.
Barbora Zaremská
