Všetci máme matku. Či sme jednoduchí, či slávni ľudia. O väčšine matiek dejiny mlčia. Je to nespravodlivé, lebo nikto sa nestane veľkým bez pričinenia svojej matky.
Toto si uvedomil pri uvažovaní nad svojím životom sv. Augustín. Pochopil, že všetko dobré, čo má, dostal jej zásluhou:
rozum, lásku k pravde, vytrvalosť v štúdiách, pevný charakter sformovaný matkinou kresťanskou výchovou a nadovšetko znovu nájdenie viery. Monika ho porodila súčasne pre zem i pre nebo. Svätý Augustín hovorí, že za svoju spásu ďakuje úprimným slzám, ktoré každý deň ronila jeho matka. Vo svojich Vyznaniach vydal výrečné svedectvo o životnom hrdinstve svojej matky Moniky. To pomohlo dosiahnuť svätej matke patričnú úctu v Cirkvi a čestné miesto medzi veľkými ženami ľudských dejín.
Monika sa narodila v roku 331 v africkom meste Tagaste (dnešný Souk Ahras v Alžírsku). Pochádzala zo stredne zámožnej kresťanskej rodiny. Monikina matka zverila svoje dcéry, teda aj Moniku, staršej svedomitej slúžke, ktorá ich učila slušnosti a poriadku. Monika, ako skoro každý v puberte, sa nesprávala tak, ako by chceli rodičia. Ostré slovo slúžky celkom zmenilo život Moniky, ako sa neskôr priznala synovi Augustínovi.
Nevedno, prečo rodičia vydali Moniku za pohanského muža Patricia. Monika sa vydávala asi osemnásťročná. Keď sa narodil Augustín, mala dvadsaťštyri rokov. Okrem Augustína, ktorý bol pravdepodobne prvorodený, mala ešte jedného syna menom Navigius. Môžeme povedať, že Monikino manželstvo nebolo šťastné. Monikin manžel Patricius podľa jej slov nebol zlý, ale bol prchký a neverný. Monika v tichosti znášala obidve slabosti svojho muža. Keby sa nevedela zapierať, v rodine by boli často hádky. Pred Patriciom, ktorý mal hnevlivú povahu, bolo zlatým pravidlom zachovať tichosť a trpezlivosť. Mlčala, keď bol v búrlivej nálade, aj keď sa hneval nespravodlivo. Keď sa utíšil, mierne mu dohovárala. Monika bola manželkou rozdávajúcou pokoj. Jej rozvážnosť, trpezlivosť a úprimná modlitba napokon získali manžela pre kresťanstvo. Patricius prijal krst v roku 370. O rok neskôr zomrel. Augustín mal vtedy 17 rokov.
V tom období spôsoboval Augustín ovdovenej matke viac starostí, ako keď bol v chlapčenskom veku. Monika vychovávala svoje deti odmalička v kresťanskej viere, nábožnosti a dobrých mravoch. Nie vždy sa jej to darilo. No neprestávala sa úpenlivo za deti modliť. Augustín to vyjadril silnými slovami: „Vychovala svojich synov tak, že toľko ráz ich v bolesti zrodila, koľko ráz ich videla vzďaľovať sa od teba.“ Prosila o pomoc i biskupa z Tagastu, ten jej dodal nádej slovami: „Nie je možné, aby zahynul syn, za ktorého matka roní toľké slzy.“ Monika mala veľké poslanie. Jej náboženská výchova nespočívala len v povzbudzujúcich slovách. Usilovala sa vychovávať predovšetkým svojím príkladným životom, ktorý bol preniknutý živou vierou a hlbokou nábožnosťou.
Asi najvýznamnejším okamihom v Monikinom živote bolo obrátenie jej milovaného syna Augustína. Monika bola prvá, ktorej Augustín porozprával, čo sa s ním stalo v záhrade pod figovníkom, keď počul tajomný hlas: „Vezmi a čítaj.“ Monike sa zdalo, že dostala oveľa viac, než prosila svojimi vzdychmi a slzami. Boh tak obrátil jej syna, že už nehľadal viac ani ženu, ani nijakú nádej na tomto svete.
Augustín často viedol so svojou matkou duchovné rozhovory i rozhovory o večnom živote. Augustín ich uvádza vo Vyznaniach. Zdôraznil tu slová matky, ktoré mu povedala: „Syn môj, čo sa mňa týka, mňa už nič neteší na tomto svete. Neviem, čo by som ešte robila a načo by som tu bola, keď sa mi už splnila moja životná nádej. Jedna vec bola, pre ktorú som chcela ešte žiť na tomto svete, a to bolo, aby som ťa mohla uvidieť kresťanom katolíkom. V miere omnoho hojnejšej doprial mi to Boh, lebo vidím, že si nielen pohrdol zemským šťastím, ale si sa stal sluhom Božím. Čo tu mám ešte robiť?“ Monika zomrela päťdesiatšesťročná v Ostii. V 15. storočí preniesli jej pozostatky do rímskeho kostola sv. Tryfónia, ktorý je v súčasnosti zasvätený sv. Augustínovi.
Svätá Monika patrí k tým kresťanským manželkám a matkám, ktoré obohatili nielen svoje rodiny, ale celé kresťanstvo, ba celé ľudstvo. Plnením svojej úlohy sa stali vzormi pre matky všetkých čias. Veľká viera, neprestajná modlitba, skromnosť, pokora, tiež trpezlivosť, tieto čnosti jej často pomáhali prekonať ťažké obdobia jej života, či už vo vzťahu k jej prchkému manželovi, alebo neústupčivému synovi. No jej asi najväčšou čnosťou je to, že nie slovami, ale skutkami a vlastným životom dávala príklad ostatným a je vzorom aj dnes pre všetky kresťanské ženy.
Sviatok svätej Moniky sa slávi 27. augusta. Svätá Monika je patrónkou manželiek, matiek; pri modlitbách za obrátenie detí.
MODLITBA K SV. MONIKE
Svätá Monika, patrónka matiek, prosím, prihovor sa za mňa u nášho milosrdného Boha. Pomôž mi byť trpezlivou a milujúcou matkou. Vypros mi silu, aby som sprevádzala svoje deti na ceste k Bohu a dávala im príklad viery a lásky. Amen.
Barbora Zaremská
