Keď sa pre rokmi vydali naši horolezci na expedíciu do Venezuely, kde chceli prejsť cez stolové hory, jedným z ich cieľov bola aj 300 m vysoká stena, ďaleko od civilizácie. Ako sa dvojica snažila tou ťažkou stenou vyliezť, zastihla ich tma. Aj keď sa na zemi 50 m nezdá veľká vzdialenosť, tak pri lezení po tme pri zlej možnosti istenia je to celkom dosť ďaleko. Ale v tejto ťažkej situácii sa stalo to, že ich kamaráti, ktorí vyšli na tú horu ľahšou cestou, správne odhadli miesto, kde lezú a zhodili im z vrcholu lano, ktoré im veľmi pomohlo pri dolezení steny. A práve vtedy, keď zbadali lano od kamarátov, nazvali prelezenú cestu Niekto hore nás má rád.

 

Presne tieto slová mi prišli na myseľ túto sobotu, keď sa konalo podujatie Behom, krokom na Levočskú horu. Ako každý organizátor má obavu, aby všetko dobre dopadlo, tak aj ja, keď som pozeral na predpovede počasia, stále to vyzeralo dosť zle. Ešte aj v sobotu ráno som si myslel, že už tento rok pobežíme v blate. Ale zrazu sa predpoveď zmiernila. Cestou na Tepličku sa nebo začalo zbavovať oblakov, a kým sme vyštartovali, bolo takmer jasno. Druhá skutočnosť, ktorá ma dosť mrzela, bolo málo registrovaných účastníkov, a tak reku aj Katušku, pre ktorú sme išli behať, málo podporíme. Ale tak ako počasie aj množstvo účastníkov sa zmenilo po príchode na Tepličku. 24 bežcov štartujúcich z Tepličky je asi najviac za sedem ročníkov. Postupne sa pridalo všade viac ľudí a v cieli nás bolo celkom dosť. Presný počet ani neviem, ale Katku sme podporili myslím, že celkom slušne. Pán kaplán Adam Rataj nemohol chýbať. Po dobehnutí nám odslúžil svätú omšu a stále v krásnom počasí sme sa vrátili domov. Pri pohľade na dážď, ktorý sa dookola rozpršal, som si tiež povedal Niekto tam hore nás má rád.

Ďakujeme Pánu Bohu aj ľuďom, ktorí prispeli k dobrému výsledku tohto podujatia.

Nevieme, ako to bude budúci rok, ale chceme povzbudiť našich ľudí z farnosti, teda z Markušoviec, Tepličky a Lieskovian, aby sa k nám pridali. Najkratšia vzdialenosť je necelé štyri kilometre, čo sa krokom dá zvládnuť. Aj toto podujatie by mohlo našu farnosť trošku viac spojiť. Verím že o rok sa tam stretneme.

 

Štefan Kapusta

O autorovi

Pokoj a dobro