Vianoce – deň Božieho narodenia. Narodil sa Ježiško. Zrodila sa naša spása. Deň, ktorý prežívame s radosťou, ale aj s veľkou bázňou a pokorou. Na ďalší deň bezprostredne nadväzuje Druhý sviatok vianočný, ktorý je venovaný spomienke na svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka pre vieru v Ježiša Krista.
Ako súvisí Narodenie Pána s mučeníckou smrťou svätého Štefana?
V tento deň 26. decembra totiž boli nájdené pozostatky svätého Štefana. Stalo sa to na základe videnia, ktoré mal v roku 415 kňaz menom Lucian. V roku 439 boli jeho pozostatky prenesené do nového chrámu postaveného pri Damašskej bráne v Jeruzaleme. Okolo roku 585 ich dal pápež Pelagius II. previesť do Ríma a uložiť ich do kostola svätého Vavrinca za hradbami vedľa pozostatkov svätého Vavrinca. Svätý Vavrinec bol podobne ako svätý Štefan diakonom a zomrel mučeníckou smrťou – upálením na rošte okolo roku 300 po Kr. Svätosť týchto dvoch mučeníkov nám sprítomňujú ich sochy na bočnom oltári Svätej rodiny v kostole v Tepličke.
Život a poslanie svätého Štefana
Svätý Štefan žil v prvom storočí v Jeruzaleme. Bol súčasníkom života Ježiša Krista na zemi. Nepatril však k jeho bezprostredných učeníkom. O jeho živote sa píše v Novom zákone v knihe Skutky apoštolov. Keď sa počet pokrstených kresťanov rozrastal, apoštoli povolali do služby ďalších učeníkov – diakonov, aby boli nápomocní pri ohlasovaní Božieho Slova. Svätý Štefan bol jedným z nich. Ich hlavným poslaním bolo starať sa o vdovy, siroty, chorých a chudobných. Bola to prvá forma sociálnej služby v kresťanskej Cirkvi. Popritom mohli kázať, krstiť, pochovávať.
Pretože bol vzdelaný a veľmi výrečný, úspešne šíril Kristovo učenie. Jeho horlivosť v plnení Božej vôle ho viedla k vydávaniu svedectva o Ježišovi Kristovi – Spasiteľovi. Neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril veľmi múdro a mnohí sa na jeho kázanie obrátili na kresťanskú vieru. Židovskí veľkňazi a zákonníci jeho kázanie vnímali ako porušovanie Mojžišovho zákona a rúhanie sa proti Bohu. V knihe o jeho živote sa píše: „Keď sa kedykoľvek pustili s ním do reči, nemohli odolať múdrosti a Duchu, ktorý skrze neho hovoril.“ Keď ho nedokázali umlčať, rozhodli sa, že ho zabijú. Vyviedli ho za mesto, aby ho ukameňovali. Kým ho kameňovali, on sa modlil. Posledné jeho slová boli: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“
Svätý Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil za neho mučenícku smrť. Zomrel okolo roku 35 až 37 p. Kr. Je oddávna považovaný za významného svätca. Jeho atribútmi sú palmový list ako znak mučeníckej smrti, kniha ako zdroj múdrosti a kamene ako nástroj jeho umučenia. Je patrónom koní, murárov a kamenárov. Meno Štefan bolo ešte v nedávnej minulosti uctievaným a v bežnej populácii najčastejšie používaným mužským menom. Nositeľmi mena Štefan boli králi, pápeži, jeho menu sa zasväcovali mnohé kostoly.
Druhý sviatok vianočný aj napriek spomienke na mučenícku smrť sv. Štefana bol sviatkom uvoľnenosti a radosti. V minulosti sa na dedinách hrávali ochotnícke divadelné predstavenia, prevažne od slovenských klasikov. Po nich nasledovala nefalšovaná štefanská zábava. Prijímali sa betlehemskí koledníci, vinšovníci, ľudia sa navštevovali, rozprávali, spolu sa tešili a radovali. Novonarodený Ježiško ich spájal v jedno spoločenstvo veriacich a blížnych.
Mária Koňaková
Zdroj: Život svätých a vyvolených Božích – rok 1907, Internet
