Zrýchlená doba prináša nutnosť rýchlo reagovať na rôzne podnety či úskalia súčasnosti. Každodenné zmeny v spoločnosti, klíme, či rýchly vývoj technológií nás vyzývajú k ostražitosti.
Všadeprítomná umelá inteligencia doslova valcuje internetové prehliadače. Mali by sme sa jej báť, alebo sa tešiť na široké možnosti jej využitia? Odpoveď, okrem iných odborníkov, hľadal Walter Pasquarelii, svetovo uznávaný odborný poradca pre stratégie umelej inteligencie, správu údajov a digitálnu transformáciu.
Umelá inteligencia je podľa neho nová výkonná technológia, ktorá revolučne mení spôsob, akým pracujeme, napríklad pri vytváraní alebo užívaní obsahu na internete a sociálnych sieťach. Už dnes je schopná vytvárať nový a originálny obsah, ako sú texty, obrázky a hudba. „Ak potrebujete prezentovať nový výrobok, vytvoriť novú webstránku, alebo napísať novú rozprávku o tisíc a jednej noci, žiadny problém. Pripútajte sa, prosím, a sledujte príbeh o tom, ako umelá inteligencia jediným klikom zmení váš život!“ vysvetľuje Pasquarelli.
Podľa neho úchvatné schopnosti umelej inteligencie majú aj tienisté stránky. Schopnosť tvoriť tzv. Fake News (falošné správy) je obrovská a už dnes sú jej výtvory na nerozoznanie od skutočnosti. Fotografia, hlas, či dokonca video vytvorené umelou inteligenciou nás môže potešiť i úplne oklamať. Možno ste aj vy videli falošné klipy celebrít zdieľané na webe (napríklad reklama slovenskej finančnej inštitúcie, v ktorej sa Slovákom prihovára už zosnulý Július Satinský. Skutočná nahrávka bola upravená, aby znela ako nahovorená Satinského hlasom). Tieto sú známe pod názvom „syntetické médiá“ alebo „deepfake“ (hlboké falzifikáty), vďaka ktorým je šírenie dezinformácií oveľa rýchlejšie a jednoduchšie. Možnosti uplatnenia syntetických médií sú veľmi široké, napríklad v kreatívnom priemysle alebo dokonca v medicíne.
Lenže existuje aj veľké riziko, že deepfake sú používane na páchanie novej formy zločinu. „Známe celebrity sa odrazu objavujú v realistických materiáloch s pornografickou tematikou… Neexistujú žiadne limity, čo sa týka technických možností, zodpovedajúcich sile našej predstavivosti. Syntetické médiá začali stierať hranicu medzi tým, čo vnímame ako skutočné alebo nie,“ zamýšľa sa britský znalec.
V rámci neškodných deepfake-ov je uvedené kreatívne využitie na zábavu či komerciu. Ide o využitie deepfake-u v dabingu, pričom možno pre hlas herca alebo herečky použiť iný jazyk, či vytvorenie audio stopy zosnulého. Aj takéto využitie má však etické rámce. Deepfaky sú nebezpečné najmä pre svoju ťažkú odhaliteľnosť. Techniky manipulácie fotografií poznáme už od vzniku fotografie samotnej. Pri profesionálne upravených video alebo audio nahrávkach však ide o relatívne nový fenomén.
Nuž opäť platí: „Dôveruj, ale preveruj.“
Správcovia známej sociálnej siete odporúčajú držať sa konkrétnych krokov, ktoré užívateľom pomôžu odhaliť falošné správy:
- neveriť šokujúcim nadpisom;
- overiť si URL adresu;
- overiť si dôveryhodnosť zdrojov;
- všímať si štylistiku a gramatiku obsahu;
- overiť si pravdivosť fotografií;
- overiť citované zdroje;
- overiť si, ako o danom obsahu informujú iné médiá;
- odlíšiť dezinformáciu od paródie a satiry;
- kriticky premýšľať a zdieľať iba tie obsahy, o ktorých sú užívatelia presvedčení, že sú pravdivé. Bola tiež vydaná príručka pre Klamstvá a konšpirácie, ktorá je súborom informácií a cvičení pripravených rôznymi novinármi a aktivistami, ktorí sa zaoberajú fungovaním sociálnych sietí a konšpiračných médií.
Adriana Lazorová
