Pri výchove detí často narážame na rôzne typy emócií. Ak máme túžbu sa s nimi popasovať, siahame po knihách či odborných publikáciách. Kniha O Hnevkovi a Láske od Lucie Grejtákovej je určená pre deti, avšak podnecuje dospelých k zamysleniu, ako pracovať s touto emóciou.
Približne do 7 rokov nemožno očakávať, že dieťa môže zrelým spôsobom zvládať svoj hnev. No, aby to v najbližších rokoch dokázalo a spoločnosť a jeho najbližšie okolie ho prijímalo, malo by sa to naučiť čo najskôr. Deti, ktoré to zvládnu, budú mať v živote veľkú výhodu, pretože to bude mať vplyv na ich dobré partnerské vzťahy. Hnev nemožno zadržiavať. Musí ísť von. Rodičia by sa mali snažiť, aby sa dieťa naučilo hnev ventilovať. Základným spôsobom, ako je možné predchádzať hnevu dieťaťa, je snažiť sa udržiavať jeho emocionálnu nádrž bezpodmienečnej lásky plnú. U detí totiž najčastejšie dochádza k agresívnemu správaniu práve vtedy, ak necítia dostatok lásky. S pasívno-agresívnym správaním sa môžeme stretnúť u detí, ktoré sa nenaučia zrelým spôsobom včas zvládať hnev. Je to nepriame vyjadrovanie hnevu, ktorý je nasmerovaný voči autorite. Dieťa vedome koná presne naopak, ako si autorita želá. Jeho správanie nedáva zmysel, nezaberá žiadna výchovná metóda. To, ako sa dieťa správa, v konečnom dôsledku vyústi do vážnych následkov, ktoré nakoniec postihnú chtiac či nechtiac práve jeho vlastnú osobu a budúcnosť. Dieťa môže hnev prejaviť verbálne alebo správaním. Hnev nemožno zazátkovať. Hnev musí nejakým spôsobom vyjsť z človeka von. A keď sa akokoľvek pozriete na „nevhodné“ reakcie na hnev, verbálne prejavy budú vždy tie lepšie a ľahšie budete dieťa následne viesť k zrelému správaniu. Ďalším negatívnym javom, ku ktorému v súvislosti s hnevom v rodinách dochádza je „ventilovanie“ hnevu rodičov na deťoch. Ten ide priamo do vnútra dieťaťa a to sa nemá ako brániť. Hromadí sa v ňom a je veľmi pravdepodobné, že časom vyjde na povrch v podobe pasívno-agresívneho správania.
AKO DEŤOM SKUTOČNE POMÔCŤ?
- Potvrďte pocity detí a praktizujte empatiu. Ak sa pokúsite spoznať príčinu pocitov hnevu, pochopiť ju, ponúkate tiež dieťaťu bezpečnú náruč, kde sa učí empatii a schopnostiam potrebným pre priateľské či neskôr partnerské vzťahy.
- Vždy zostaňte pokojní. Malé deti dokážu prejaviť skutočne veľkú dávku hnevu v malom okamihu. Vašou úlohou je však zostať pokojným a vyrovnaným. Ukážte im svojím pokojom a rozvážnym prístupom, že hnev je prirodzená súčasť života, vy ho akceptujete a veríte, že o nejaký čas sa naučia vyrovnávať sa s ním podobne i ony.
- Učte deti riešeniu problémov. Rodičia môžu pomáhať deťom rozpoznávať a chápať svoje pocity a vhodne na ne reagovať aj pomocou otázok: „Čo si myslíš, že by sa stalo, ak by si si vybral A namiesto B?“, „Aké myslíš, že máš možnosti a čo myslíš, že potrebuješ, aby si sa rozhodol?“
- Pripíšte dôležitosť pocitom detí. Je dôležité dať dieťaťu najavo, že je pre vás dôležité to, čo prežívajú. Nikdy im napríklad nehovorte: „Neplač, to nestojí za to!“ Radšej pripíšte hodnotu tomu, čo prežívajú: „Áno, chápem, že ťa trápi, že sa s tebou Peťko s Maťkom nechce hrať. Tiež by ma to rozplakalo.“ Aj vďaka takýmto reakciám sa vám dieťa učí dôverovať. Uisťujte ich, že vždy budete pre nich nablízku.
- Naučte ich dýchať. Ak si s nimi budete trénovať techniky dýchania a upokojenia, dokážu si časom sami v konfrontácii s hnevom pomôcť.
- Neizolujte deti, ale poďte k nim bližšie. Ak sa deti previnia svojím správaním, neizolujte ich, ale naopak. Priblížte sa k nim, znížte sa na ich „výškovú úroveň“, sadnite si spolu a hovorte. Najväčší hnev predýchajte a pýtajte sa na ich pocity. Vašou úlohou je naučiť zvládať deti hnev medzi ľuďmi a nie vedy, keď budú osamote.
- Naučte deti rozpoznať signály svojho hnevu. Ak deti rozumejú svojmu správaniu, dokážu ho aj jednoduchšie ovládať. Tu môžu byť nápomocné i detské knihy (napríklad O Hnevkovi a Láske – L. Grejtáková, Ja a pánko Hnev – I. Zelyk).
- Definujte, čo je prijateľné správanie a čo nie. Dieťa nesmie chápať váš pokoj a akceptáciu jeho negatívnych pocitov, ako schvaľovanie svojho zlého správania. Zadefinujte si preto jasne správanie, ktoré je pre vás neakceptovateľné: žiadne udieranie, hádzanie vecí, ničenie predmetov alebo nerešpektovanie dospelých ľudí.
- Požiadate deti o tipy na to, čo ich upokojuje. Vyzvite deti, nech pomenujú päť vecí, ktoré ich upokojujú. Môže to byť napríklad hlboké dýchanie, kresba obrázka a pod. Nechajte obrázok s tipmi na mieste, kde ho dieťa môže stále vidieť.
Adriana Lazorová
