Svätá Rita sa narodila v roku 1381 ako jediná dcéra Antónia Lottiho a Amati Ferriovej, v Roccaporene (približne 5 km od Cascie) a bola pokrstená menom Margaréta v Kostole Sv. Márie della Plebe v Cascii. Jej rodičia boli známi tým, že sa zasadzovali za uzmierenie v politických a rodových bojoch v kraji. Obaja vydali zo seba to najlepšie pri výchove Rity a naučili ju aj písať a čítať. Rita už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia však na ňu naliehali, aby sa vydala a založila si rodinu.
V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného, s náboženskou výchovou, ale impulzívnej, priam až cholerickej povahy. Mali spolu dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu a na čnosti, naplno venovaným rodine, pomohla manželovi k jeho obráteniu a k čestnému životu. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita sa tak ocitla medzi rodinou svojho manžela, ktorá žiadala krvnú
Sv. Rita sa uctieva sa pomstu, a vrahmi – ako patrónka v beznádejných v neriešiteľnej situácii.
Rita s krvnou pomstou nesúhlasila, hoci sa od nej očakávalo, že bude stáť na strane rodiny. Priklonila sa na Kristovu stranu a verejne vyriekla slová odpustenia, k čomu nabádala aj svojich synov. Prosila Boha za oboch synov, aby sa nepošpinili krutosťami a ich konanie nestrhla nenávisť.
Duše oboch chlapcov Boh zachránil. Zomreli jeden za druhým krátko po otcovej smrti na mor rozšírený v celom Taliansku. Rita, osamelá vdova, dokázala dosiahnuť zmierenie rodín.
Následne zasvätila život Bohu v augustiniánskom Kláštore svätej Márie Magdalény v Cascii. Tam prežila 40 rokov v modlitbe k Bohu a v službe blížnym s ušľachtilou pozornosťou voči ich ťažkostiam. Sv. Rita trpela chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu.
Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia.
Veľký piatok v roku 1432 sa sv. Rita modlila pred krížom v svojej kláštornej cele. Lúč zo svätej koruny prenikol jej telo a zanechal jej krvácajúcu ranu na čele. Nasledujúce ráno sestry našli Ritu v extáze pred krížom s údivom i úžasom hľadeli na jej čelo poznačené Pánovým utrpením. Rana Rity, okrem toho, že bola veľmi bolestivá, sa nehojila. Utrpenie trvalo pätnásť rokov až po jej smrť.
Sv. Rita je svätá s tŕňom na čele. Nielenže odpustila tým, ktorí boli zodpovední za jej bolesti, nielenže prijala a s vierou pokojne prekonala bolesti a skúšky života, ale vrhla sa s láskou ku Kristovi, žiadala si mať účasť na bolestiach umučenia. A Pán ju uspokojil ranou na čele, jej bolesť pripojil k vykupiteľskej bolesti Ježiša korunovaného tŕňmi.
V poslednej fáze svojho života bola Rita pripútaná na lôžko. Jedného dňa uprostred zimy sa spolusestra spýtala chorej Rity, či by mohla pre ňu niečo urobiť. Rita ju prosila o ružu a dve figy z jej záhrady v Roccaporene. Žena si myslela, že Rita blúzni, ale i napriek tomu sa vybrala splniť toto prianie umierajúcej. Plná údivu v záhrade našla ružu a dve figy, ktoré hneď zaniesla Rite.
Sv. Rita je svätou ruží, lebo láska a bolesť boli v jej živote nerozlučiteľné, ako je ruža vždy spojená s tŕňmi. „Sv. Rita trpela a milovala: milovala Boha a milovala aj ľudí, trpela pre lásku k Bohu a trpela z ľudských dôvodov. Ruža lásky je teda čerstvá a šíri vôňu, keď je spojená s tŕňom bolesti.“ (Ján Pavol II.)
Zomrela 22. mája 1447 v Cascii. Po smrti spájali sv. Ritu takmer okamžite s viacerými zázrakmi. Spisovateľ Bert Gezzi napísal: „Tri dni po jej smrti Doménico Angeli, notár z Cascie, zaznamenal hneď jedenásť zázrakov. Odvtedy je všeobecne známa ako orodovníčka s nespočetnými zázrakmi, ktoré sa dejú na jej príhovor, najmä vo veľmi ťažkých, zvláštnych a dokonca nemožných situáciách. Napriek tomu bola Rita oficiálne kanonizovaná až v roku 1900.
Relikvie sv. Rity sa nachádzajú aj v Košiciach v Kostole sv. Rity. Pred sviatkom sv. Rity (22. mája) sa veriaci s augustiniánmi stretávajú počas 15 štvrtkov. Pripomínajú si tým 15 rokov jej nosenia stigmy na čele.
K sv. Rite sa ľudia prichádzajú modliť nielen v ťažkých, neriešiteľných životných situáciách, ale i za svoje rodiny. Vo svätej Rite vidia silu, ktorá ide z jej príkladu života a z tej čerpajú aj oni. Výnimočná je aj dnes – učí nás, aké dôležité je vedieť odpustiť. A v dávaní nádeje – v hľadaní riešení, aj keď ich možno na prvý pohľad nevidíme.
MODLITBA K SV. RITE
Pozdravujem ťa, svätá Rita, nádoba lásky, žena pokoja a vzor cností, verná Ježišova učeníčka, príklad rodinného života a odpúšťania, pomôž mi veriť, že Bohu je všetko možné a buď mi oporou v každej núdzi. Amen.
Barbora Zaremská
