Dva aspekty poukazujú na vzťah k ukrižovanému a zmŕtvychvstalému Kristovi, je to Františkovo Ofícium o utrpení Pána a kríž zo San Damiana.

 

Modlitba antifóny: „Klaniame sa ti, Pane Ježišu Kriste, tu i vo všetkých tvojich chrámoch po celom svete a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet,“ spolu s Otčenášom bola františkánskou školou modlitby už od počiatku. Neskôr, keďže sa Fran-

František vnímal tišek učil v detstve po celostný rozmer latinsky prostredníc-

Kristovho spásneho tvom žaltára, pribudla konania.

modlitba posvätného ofícia, teda breviára. Svätec bol veľmi pokrokový, keďže žiadal od bratov, aby sa modlili breviár, keď ešte knihy neboli vôbec dostupné. V tej dobe sa učilo Sväté písmo naspamäť, preto Františkovi nerobilo problém žalmy kombinovať, a tak vzniklo aj jeho Ofícium o utrpení Pána. Vzdelaní bratia sa modlili kňazský breviár a laici určitý počet Otčenášov, pričom František pridával rôzne modlitby a z jeho spisov poznáme dodatky, ktoré dopĺňali zaužívané Veľkonočné ofícium.

Serafínsky otec, v súzvuku doby, rozumel pod spásnym konaním Ježiša Krista nielen jeho utrpenie, ale súčasne aj vzkriesenie, nanebovstúpenie a očakávanie druhého príchodu Pána. Starozákonný žaltár čítal s očami upretými na

Kristovo mesiášske tajomstvo, Prostredníka, ktorý aj cez modlitbu žalmov privádza všetkých k Otcovi. František nikdy, ani na Veľký piatok, nepozeral len na utrpenie Pána, ale vnímal celostný rozmer Kristovho spásneho konania. Teda narodenie, strach v Getsemani, kraľovanie na kríži aj bezodnú radosť z víťazstva nad smrťou, vystúpenia k Otcovi a očakávanej parúzie, pričom modlitbu breviára prednášal spolu s Ježišom v úzkom spojení s Máriou, anjelmi, svätými a celým stvorenstvom.

Azda najznámejším zobrazením ukrižovaného Krista je kríž zo San Damiana, pred ktorým sa František z Assisi modlil pri svojom obrátení.

Je byzantskou ikonou, ktorú namaľoval jeden z veriacich východného obradu, ktorí v tejto oblasti v tom čase prebývali. Na ikone, okrem iného, dominuje postava Krista, ktorý má naširoko rozpäté ruky vo víťaznom objatí.

Zmŕtvychvstalý a súčasne trpiaci Ježiš, stojaci a s otvorenými očami a súčasne piatimi ranami, z ktorých tryská krv, „víťazný Baránok, ktorý bol akoby zabitý“ (Zjv 5, 6). Roztiahnuté ramená povzbudzujú k priblíženiu. Môžeme tu vidieť symboly Kristovej Božej kráľovskej hodnosti (žiariace telo, koruna, rúcho, vlasy, trón pod nohami), aj ľudskosti (nahota, rany a krv, úsmev a živé otvorené očí). Postavy okolo kríža sú akoby privinuté k jeho telu a zvlažuje ich Ježišova krv. Akosi nápadne nám tento kríž poukazuje na Františkov život a jeho vzťah k Ukrižovanému a celému svetu.

 

Brat Ľubo, kapucín pôsobiaci

V Markušovciach

O autorovi

Pokoj a dobro