Sú všade. Ľudia spievajú, varia, pečú, súťažia, prežívajú na ostrovoch, hľadajú lásku, niekedy sa hádajú, inokedy nás dojímavo prekvapia. Možno by ste si pomysleli, že ide o „lacnú zábavu pre masy“ – a predsa, mnohí z nás si pri nich večer oddýchnu, diskutujú o nich a sledujú ich pravidelne.
Prečo nás tieto programy tak priťahujú? Odpoveď nie je ani plytká, ani banálna. Psychológia totiž ukazuje, že sledovanie reality show môže byť, aj keď nie vždy vedome, odpoveďou na hlboké potreby človeka: potrebu spolupatričnosti, zvedavosti, aj úniku.
Zvedavosť a túžba porozumieť iným
Človek je prirodzene spoločenský. Od detstva pozorujeme iných, učíme sa napodobňovaním, intuitívne si všímame, kto ako reaguje, aké správanie je považované za „normálne“ a aké je už za hranicou žiaduceho. Reality shows nám ponúkajú možnosť pozorovať správanie ľudí v rôznych situáciách – a hoci sú často upravené do televízneho formátu, stále nám poskytujú istý druh psychologického materiálu. Zvedavosť môže byť cestou k poznaniu. Problém však nastáva, keď sa z nej stane závislosť – keď sa z pozorovania stane súdenie, z oddychu únik a z porovnávania zatrpknutosť. Reality shows nám totiž nastavujú zrkadlo. Niekedy sa v ňom vidíme a niekedy s úľavou v duchu povieme: „Chvalabohu, že takto to u nás doma nie je!“ Ale aj to je forma sebauvedomenia – a práve v tom je ich zvláštna sila.
Emócie, napätie a ilúzia bezpečia
Reality show dokáže spustiť široké spektrum emócií – radosť, hnev, napätie či dojatie. Psychológovia tento fenomén nazývajú emocionálna kontaminácia, ktorá nám umožňuje prežívať spolu s účastníkmi ich príbehy, súťaženie, výhry, prehry, dokonca aj vzťahy. A to všetko bez rizika, z pohodlia vlastného gauča. Je to ako ísť na horskú dráhu, kde vás nič neohrozí – vzrušenie zostáva, ale kontrola je vo vašich rukách, teda v ovládači. Tieto emócie však nie sú vždy len zábavou. Môžu byť náhradou za to, čo nám v živote chýba – dráma, napätie, niekedy dokonca aj súcit či kontakt s ľuďmi. V tom prípade je potrebné zamyslieť sa: hľadám v televízii to, čo by malo byť prítomné v mojom živote?
Ako si zachovať nadhľad
Rovnako ako mnoho iných relácií, seriálov a filmov, ani reality shows nie sú samy o sebe „dobré“ alebo „zlé“. Ich vplyv závisí od toho, ako ich používame. Sledujeme ich s mierou, alebo sa z nich stáva rýchla náplasť na vnútornú prázdnotu? Je dobré si z času na čas položiť pár jednoduchých, ale dôležitých otázok. „Pozerám to preto, že si chcem oddýchnuť, alebo preto, aby som nemusel premýšľať nad vlastným životom?“ „Cítim sa po skončení lepšie, ľahšie, alebo skôr podráždene, závistlivo, bez chuti do dňa?“ „Mám nad tým, čo sledujem, kontrolu, alebo si len bezmyšlienkovite prepínam jeden diel za druhým, až sa z večera stane noc?“ „Rozprávame sa doma o tom, čo sledujeme, alebo je televízor skôr osobným únikom pred rozhovorom a blízkosťou?“
Kresťanská spiritualita nás vedie k vedomému prežívaniu – k vďačnosti, vnútornému pokoju a rozlišovaniu, čím si napĺňame srdce i myseľ. Apoštol Pavol v Liste Korinťanom pripomína: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží. Všetko smiem, ale ničomu sa nedám zotročiť.“ (1 Kor 6,12)
A práve tu je kľúč. Môžeme si dopriať oddych, zábavu a je prirodzené, že sme zvedaví a chceme nahliadnuť za oponu života iných ľudí. Dôležité je ustrážiť správnu mieru a nastaviť samému sebe zrkadlo. Nedovoliť reality show tvoriť náš svet a namiesto toho prežívať vlastnú realitu.
Zuzana Klučárová, psychologička
