Pomôcť, vypočuť, poslúžiť či podporiť druhého sú prirodzené prejavy lásky a priateľstva. Niekedy sa však za prehnanou ochotou skrýva strach z odmietnutia, túžba po uznaní alebo obava niekoho sklamať. Psychológia tento jav označuje ako people pleasing, syndróm zavďačovania sa alebo syndróm dobrého dievčaťa a dobrého chlapca.
Nadmerná potreba vyhovieť druhým pôsobí ako altruizmus alebo nezištnosť, ale v skutočnosti môže človeka priviesť k vyčerpaniu, frustrácii a strate vlastnej identity. Pokiaľ je niekto people pleaser, uprednostňuje potreby, želania a očakávania iných pred svojimi vlastnými. Nejde pritom o obyčajnú láskavosť či ochotu pomôcť. Rozdiel spočíva v motivácii. Kým zdravá pomoc vychádza zo slobodného rozhodnutia, pri people pleasingu človeka často poháňa strach z konfliktu, odmietnutia alebo straty priazne druhých. Preto hovorí „áno“ aj vtedy, keď by chcel povedať „nie“. Často sa prejavuje ako súhlas s čímkoľvek, čo blízka osoba povie, od jednoduchej voľby večerného programu až po svetonázory. Takéto pritakanie na všetko vedie k pocitu straty vlastnej osobnosti. Aj keď sa people pleaser vo vnútri hnevá na iných, pretože nerobia to, čo by chcel on, alebo hovoria veci, s ktorými nesúhlasí, prevláda uňho strach, kvôli ktorému sa im nedokáže vzoprieť.
NAUČENÉ SPRÁVANIE
Korene tohto správania často siahajú do detstva. Dieťa sa učí, že pochvalu, prijatie alebo lásku získava najmä vtedy, keď spĺňa očakávania svojho okolia. Postupne si môže vytvoriť presvedčenie, že jeho hodnota závisí od spokojnosti druhých ľudí. Svoju úlohu zohrávajú aj skúsenosti s kritikou, odmietaním či konfliktnými vzťahmi. Človek si osvojí stratégiu: ak budem všetkým vyhovovať, budem v bezpečí a budú ma mať radi. Ak budem so všetkým súhlasiť, nevyvolám konflikt. Hoci sa mu táto stratégia zdá byť nápomocná, v skutočnosti vytvára u človeka vnútorné napätie.
PREJAVY PEOPLE PLEASINGU
Ľudia so sklonom k zavďačovaniu sa majú problém odmietnuť prosbu, často sa ospravedlňujú, vyhýbajú sa konfliktom a neradi vyjadrujú vlastný názor, ak by mohol vyvolať nesúhlas. Mnohokrát preberajú na seba viac povinností, než dokážu zvládnuť, a potreby druhých kladú pred svoje vlastné. Navonok môžu pôsobiť láskavo a ochotne, no vo vnútri často zápasia s únavou, frustráciou či pocitom, že ich nikto skutočne nepozná. Aj keď navonok hovoria áno, vo vnútri sa môže hromadiť hnev voči iným ľuďom. Dlhodobé potláčanie vlastných potrieb môže viesť k vyčerpaniu, úzkosti, strate sebavedomia alebo k pocitu, že človek žije život podľa predstáv iných. Paradoxne, snaha vyhnúť sa konfliktom môže poškodzovať aj vzťahy, pretože nevyslovené sklamania a nahromadená nespokojnosť sa časom dostanú na povrch.
AKO ZNOVU OBJAVIŤ SEBA SAMÉHO
Prvým krokom je uvedomiť si vlastné motivácie. Pomáham preto, že chcem, alebo preto, že sa bojím povedať nie? Dôležité je naučiť sa rozlišovať medzi láskavosťou a zavďačovaním sa. Zdravé vzťahy nepotrebujú neustále obete ani nepretržité pritakávanie. Potrebujú úprimnosť, vzájomný rešpekt a jasné hranice. Pred odpoveďou na prosbu si doprajme čas na rozmyslenie. Namiesto automatického „áno“ stačí povedať vetu: „Potrebujem si to premyslieť.“ Tak získame priestor vnímať svoje možnosti a potreby. Ďalším dôležitým krokom je uvedomenie, že nejde o sebectvo, pretože moje potreby majú rovnakú hodnotu, ako potreby iného človeka. Skvelým cvičením v bežnom rozhovore je povedať svoj názor, aj keď je v protiklade k tomu, čo hovoria ostatní. Vyšším levelom je, skúsiť požiadať o pomoc pre seba samého. People pleaseri sa väčšinou snažia nikoho nezaťažovať, pretože nechcú, aby si o nich mysleli, že sú neschopní. Podobne nesprávne myslenie je aj to, že ak niekoho sklameme, sme automaticky zlí ľudia. Zrelé vzťahy by mali uniesť aj rozdielne názory a primerané hranice. Napokon, nie sme zodpovední za spokojnosť všetkých ľudí okolo nás, ale za vernosť svojmu vlastnému svedomiu
Zuzana Klučárová, psychologička
