Od vypuknutia pandémie uplynul už viac ako rok. Opatrenia, ktoré bolo potrebné na začiatku urobiť, aby sa choroba nešírila, ľudia prijímali s pokorou a porozumením. Zmysluplne využívali tento Bohom darovaný čas – venovali sa rodine, pomoci blížnym, sebareflexii, modlitbám. 

Prvá vlna epidémie odznela začiatkom minulého leta a ľudia si vydýchli. Lenže vírus sa nám nepodarilo premôcť. Odborníci už na konci leta varovali pred ďalšou vlnou. Tá s oveľa väčšou silou udrela uprostred jesene. Znovu nastal kolotoč opatrení. Obmedzenia vo všetkých oblastiach spoločenského, kultúrneho života, zatvorenie škôl, kostolov, obchodov, obmedzenie ekonomiky, pohybu ľudí. Život sa spomalil.

S obavami denne sledujeme dianie a aktuálnu situáciu výskytu nových prípadov ochorení. Preplnené nemocnice, vyčerpanosť zdravotníckych pracovníkov, prítomnosť utrpenia a smrti. Obava, že choroba môže zasiahnuť i niekoho z našich najbližších, alebo aj nás samotných. Táto skutočnosť nás núti k zamysleniu sa nad životom a jeho pozemskou zraniteľnosťou. K zamysleniu sa nad tým, že dnes sme tu a zajtra tu byť nemusíme.

Všetci sme smrteľní, raz všetko, čo je pozemské, stratíme. To jediné, čo nám zostane, bude len miera našich skutkov, ktorú si so sebou ako to jediné odnesieme na druhý svet. A záleží na nás samých, či to budú skutky lásky, spravodlivosti, dobra. Pretože len toto sú hodnoty večné, ktoré majú skutočnú cenu, a preto by mali byť prvoradé už teraz, kým sme na tomto svete.

Spomeňme si na slová Svätého Otca, ktoré v príhovore na opustenom vatikánskom Námestí svätého Petra v Pôstnom období na začiatku pandémie adresoval celému svetu: „V tomto našom svete sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sme sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením…“ Jeho slová sú výzvou, aby jedinou hnacou silou života na Zemi nebola honba za bohatstvom, za kariérou, za povrchným životom v hojnosti a prebytku. Aby sme si uvedomili, že život v pokore, spravodlivosti a skromnosti podľa Božích prikázaní a ľudských zákonov prináša viac radostí a pokoja než honba za úspechom a bohatstvom.

Všetci si želáme, aby sa otvorili brány škôl, brány kostolov, aby sa život vrátil do normálnych koľají. Nikto si však v tejto chvíli nedovolí označiť deň, kedy sa to stane. Vírus ukazuje, že je silnejší než človek a marí každé ľudské úsilie na jeho pokorenie.

Ohlásených je ďalších štyridsať dní núdzového stavu, súčasne sa začne Pôstne obdobie. Využívajme tento núdzový stav a milostivý pôstny čas na intenzívne modlitby. Kráčajme vo viere, nádeji a pokore krížovou cestou utrpenia Pána Ježiša až na Golgotu a prosme, nech nám jeho dokonané vykupiteľské dielo prinesie svetlo nového života. Zdravého života.

O autorovi

Mária Koňaková

Autorka článkov z filiálky Teplička.