Vojna na Ukrajine prináša rôzne úskalia, ktoré je potrebné okamžite riešiť, no často nevieme ako. Nemožno si pred nimi zatvárať oči. Mnohé z nich sa nás konkrétne dotýkajú. Napríklad je tu možnosť príchodu nových žiakov z Ukrajiny do triedy, kde chodí naše dieťa.
Nielen pedagóg, ale i my rodičia by sme mali deti na vznik nového netradičného sociálneho kontaktu pripraviť. Nejedná sa len o spolužiaka cudzinca. Ide o spolužiaka cudzinca, ktorého okrem jazykovej bariéry trápi neskutočne veľké množstvo negatívnych zážitkov. Potrebuje ich spracovať a jeho správanie nemusí byť v súlade s normou – emocionálna labilita, úzkosť, poruchy pozornosti, sociálna izolácia, stres, strach, pocit ohrozenia, obavy z budúcnosti, beznádej, smútok, zmätok alebo hnev.
Nový žiak potrebuje čas, aby si na novú situáciu zvykol. Zmena je pre neho veľkou psychickou záťažou. Odchod z krajiny, kde dovtedy vyrastal, znamená odtrhnutie sa od všetkého, čo poznal. Zvyká si nielen na nový jazyk, nových učiteľov a spolužiakov, ale niekedy aj na inú formu komunikácie, iný spôsob vzdelávania, iné stravovanie a pod. Môže mať strach z neznámeho prostredia. Chýba mu otec, ktorý bojuje, možno ani nevie, či ešte žije. Ani jeho rodičia (zväčša iba mamy) nemajú skúsenosti so slovenským vzdelávacím systémom. Vzdelávací systém v krajine pôvodu môže byť odlišný, čo môže viesť k nedorozumeniam.
My dospelí by sme mali byť citliví a vnímaví na rozmanitosť týchto prvotných prejavov a mali by sme i v domácom prostredí s deťmi na tieto témy diskutovať. Napríklad o krajine, z ktorej nový spolužiak prichádza, ako si ju predstavuje, oboznámiť ho so spôsobmi komunikácie a kontaktu v rôznych krajinách, pričom treba poukázať aj na spoločné znaky a predovšetkým podporovať a vzbudiť v dieťati prirodzený záujem a empatiu. Možno mu prístupným spôsobom vysvetliť, aké komplikácie môžu nastať – čo títo malí Ukrajinci prežívajú a že na základe toho, čo prežívajú, môžu niekedy byť odmietaví, smutní, úzkostliví a možno i agresívnejší. Zvlášť je potrebné, aby deti dokázali citlivo reagovať. Vysvetlíme im, že deti z Ukrajiny môžu pôsobiť nahnevane, ale my rodičia, tiež učitelia, sme tu preto, aby sme sa postarali, aby sa nikomu nič nestalo. Nech slobodne vyjadria: „Tu sa nemusíš báť, my sa budeme s tebou rozprávať, hrať.“ Možno naše deti naučiť nejaké ukrajinské slová, ktorými by dali najavo, že majú záujem sa skamarátiť. Vzbudzujme v nich i dôveru, že keď nebudú niečomu v škole rozumieť, alebo dôjdu do konfliktu, môžu sa obrátiť na dospelého.
Keď budeme dieťaťu pravidelne ukazovať formu slušného správania, ľahšie si na ňu privykne a bude ju brať ako prirodzenú. Pri hrách s inými deťmi sa ho snažme naučiť tolerancii, ktorá je opakom agresie. No a nezabúdajme sa za tieto situácie stále modliť.
(Použité informácie: minedu.sk, eduworld.sk)
Vyfarbite si obrázok: 1 – žltá, 2 – oranžová, 3 – modrá, 4 – telová, 5 – fialová, 6 – zelená
