Život je nedokonalý, pripomína nekontrolovateľnú búrku, ktorej nerozumieme a ktorá má vlastný priebeh. Kvôli tejto búrke v nás vyvstáva myšlienka, že nad životom v skutočnosti nemáme dostatočnú kontrolu. Úplná kontrola nad životnými udalosťami by nám poskytla pocit, že sme úspešnými režisérmi vlastného bytia. Pravdou však zostáva, že život nás niekedy unáša neznámymi smermi a že sa málokedy môžeme pasovať do role režisérov. Snaha mať všetko pod kontrolou nám môže pripomínať situáciu, keď sa snažíme všemožne vyrovnať pružinu, ktorá nakoniec vždy prejaví svoju tuhosť a vráti sa do pôvodného tvaru. Nepredvídateľný a neovplyvniteľný vývoj sa niekedy podobá aj akvarelovej maľbe, pri ktorej nedokážeme priamo kontrolovať, akým spôsobom sa farba rozhodne správať na papieri. Dôležitou témou v kresťanskom ponímaní je aj otázka, ako máme vnímať túto neschopnosť kontroly a či nám skutočne prináleží mať nad celým životným dianím moc.
Akvarelová maľba si oprávnene nesie svoju povesť ako jedna z najnáročnejších maliarskych techník a svojou nepredvídateľnou povahou dokáže frustrovať aj skúsenejších umelcov. Prakticky ide o maľovanie vodou po jej zmiešaní s farebnými pigmentmi. Správanie vody na papieri je nekontrolovateľné a často pôsobí ako samostatne mysliaci organizmus. Na charakter škvrny vplývajú faktory ako množstvo vody, pomer vody a farby, tvar štetca alebo typ papiera. Málokedy sa nám podarí vytvoriť na papieri škvrnu podľa našich predstáv. Nikdy nedokážeme mať úplnú kontrolu nad tým, aký odtieň farby sa nám podarí štetcom preniesť na papier. Voda hrá na papieri svoju hru a farebný odtieň sa mení tak trochu samovoľne. Odtieň sa taktiež môže zmeniť aj po zaschnutí, a preto skutočný výsledok spoznáme až neskôr. Nebýva prekvapením, že farebný odtieň výslednej škvrny je napokon celkom iný, než sme očakávali. Na opravu v tomto spôsobe maľby neexistuje priestor. Farebná voda sa začne vstrebávať do papiera okamžite a nie je možné ju napraviť alebo doplniť prekrytím novou vrstvou.
Akvarelová maľba disponuje unikátnymi vlastnosťami. Farby sú transparentné a preto dokážu vyvolávať dojem istej ľahkosti, náznakovosti a ilúzie rôznych svetelných efektov. Prílišná snaha o ich kontrolu a neustále napravovanie nanesenej farby môže spôsobiť, že maľba stratí všetky spomínané vlastnosti a nebude prirodzenou. Pocit nekontrolovateľnosti a nenapraviteľnosti môže pôsobiť skľučujúco. Akvarelová maľba si síce vyžaduje istý druh plánovania a overených techník, avšak rozhodne neposkytuje priestor na úplnú kontrolu.
V tomto rozpoložení sa buď vzdáme akvarelu, pretože ho nedokážeme ovládať, alebo sa zmierime s jeho povahou a začneme s ňou spolupracovať. Mnoho umelcov dokladá, že takéto prijatie nepredvídateľnosti predstavuje najefektívnejší spôsob maľby. Takto je možné dosiahnuť nečakané estetické výsledky, ktoré by sme detailnou kontrolou a úpravami nedosiahli. Pri maľbe je nutné akési reakčné správanie. Reagujeme na momentálne vznikajúce škvrny a spolupracujeme so správaním farebnej vody na papieri. Takto postupne dokončujeme dielo, ktoré sa môže vymykať pôvodnému plánu, ale v konečnom dôsledku môže byť dokonalejšie a unikátnejšie.
V tomto smere môžeme vnímať medzi charakterom akvarelovej maľby a životnými udalosťami istú koreláciu. Nedokážeme ovplyvniť príchod udalosti, dokážeme však rátať s nepredvídateľnosťou života, jeho premenlivým charakterom a aktívne reagovať na to, čo sa deje. Pri akvarelovej maľbe i živote je nutný zmysel pre konkrétnosť, zameranie sa na momentálne dianie, čo máme k dispozícii a ako môžeme s týmito konkrétnymi udalosťami spolupracovať. Nedokážeme ovplyvniť to, čo sa stane, ale to, ako zareagujeme na novovzniknutú situáciu je celkom v našich rukách.
Akvarelovú maľbu a ani život si nikdy nebudeme môcť naplánovať do detailov a nikdy nebudeme môcť úplne zabrániť nechceným scenárom. Obidve média však majú svoj potenciál, a preto namiesto upadania do letargie zo zlyhania našich pôvodných plánov je ozdravujúcejšie akceptovať túto nepredvídateľnosť, hrať s ňou reakčnú hru a prejaviť pri tom svoju životnú kreativitu. Na konci nás totiž môže čakať prekvapujúci a zmysluplný obraz.
Nezabúdajme, že nie sme režisérmi našich životov. Snaha predísť alebo zabrániť niektorým životným udalostiam by mohla byť prirovnaná situácii v raji, keď sa Adam a Eva nádejali, že zjedením zakázaného ovocia získajú poznanie na úrovni Boha a možno ho tak aj prevýšia.
Asi nikto z nás nebude schopný vysvetliť, prečo sa zamýšľaný odtieň na papieri záhadne a neplánovane zmenil, alebo prečo naše plány a sny narušil nečakaný element. Kresťanská viera nás učí, že ak chceme dokončiť svoj životný obraz, musíme vziať každý deň svoj kríž, dôverovať Božej vôli a nelipnúť na svojich vymyslených plánoch. Učí nás taktiež neupadať do zúfalstva z premenlivosti života, ale zamerať svoj zrak na nemenného Boha. Našou nepopierateľnou istotou v premenlivom svete je stála láska nášho Boha Otca, ktorá nám ozrejmuje, že práve nepredvídateľnosť je našou príležitosťou.
