Dňa 19. septembra 1973 zomrel v levočskej nemocnici spišský kapitulný vikár ThDr. Jozef Ligoš, významný homiletik, výkonný predseda Slovenskej liturgickej komisie.
Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Votaššáka v katedrále sv. Martina v roku 1939 od roku 1942 zastával funkciu špirituála v spišskom kňazskom seminári a zároveň učil v Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Bol členom viacerých komisií, okrem iných aj diecéznej katechetickej komisie.
V roku 1968 sa so súhlasom Svätej stolice stal spišským kapitulným vikárom a ordinárom biskupstva. Medzi jeho blízkych spolupracovníkov patril aj vdp. Michal Pačnár, rodák z Markušoviec, ktorého si vybral a ustanovil za archivára Biskupského úradu a ktorý ho sprevádzal aj do levočskej nemocnice. Jozef Ligoš bol v rokoch 1969 – 1972 výkonným predsedom Slovenskej liturgickej komisie.
Ordinár Jozef Ligoš má hlavnú zásluhu na liturgickej, umeleckej a architektonickej obnove v Spišskej diecéze po Druhom vatikánskom koncile. Zaviedol pravidelné kňazské rekolekcie, duchovné cvičenia ako aj pravidelné vysluhovanie sviatosti birmovania, ktoré od roku 1950 absentovali. Počas vysluhovania sviatosti birmovania po dlhých 18-tich rokoch od uväznenia Mons. Jána Vojtaššáka navštívil všetky farnosti diecézy. Posvätil aj niekoľko nových kostolov v diecéze, ktoré sa podarilo vystavať počas krátkej dubčekovskej éry.
Jozef Ligoš sa venoval homiletike a jeho kázne boli vyhľadávané. Patril k oduševneným mariánskym ctiteľom. Na sviatok Ružencovej Panny Márie vyzýval veriacich, aby nebolo domu, z ktorého by aspoň jeden člen neprišiel na modlitbu posvätného ruženca a ktorí nemôžu prísť, nech sa ho pomodlia spoločne v rodine doma. Do pastorácie sa počas vtedajšieho politického odmäku snažil dostať všetkých kňazov, ktorým bol odňatý tzv. štátny súhlas. Známy je aj jeho postoj a dištancovanie sa od prorežimného hnutia Pacem in terris.
Vydal aj niekoľko náboženských príručiek. Bol veľkým mužom modlitby. Vo svojej knihe Katechetika povzbudzuje veriacich, aby nezačali deň bez spomienky na Pána Boha, aby mu ďakovali za ochranu a prosili o pomoc. Rodičom pripomína najdôležitejšiu výchovnú povinnosť – naučiť svoje deti modliť sa. Deťom venoval aj knihu s názvom Ježiško, si doma?
V spomienkach o Ligošovi vieme, že s pomocou ostatných kňazov a s podporou biskupa Jána Vojtaššáka organizoval finančné a materiálne zbierky, vďaka ktorým každý žiak dostal vhodné oblečenie, učebné pomôcky i balík potravín. Z jeho profesorských úst sa im denne dostávala do myslí i do duší nielen náuka o Pánu Bohu, ale aj láska k blížnemu.
Profesor Ligoš venoval veľkú pozornosť aj duchovným cvičeniam, ktoré sa pre žiakov konali pravidelne, aspoň dvakrát do roka. Ako riaditeľ Legio Angelica v spolupráci s vdp. Kožárom, zriadil v Spišskej Kapitule významnú organizáciu pre miništrantov, do ktorej sa zapojilo mnoho chlapcov zo základných škôl. Božiu prítomnosť prežívali nielen pri oltári, ale aj v prírode, pri hrách s loptou, najmä futbale či pri živánskej. Silu adorácie vyzdvihuje v diele Poklona za posvätenie kňazstva. Duchovný odkaz Jozefa Ligoša pre nás nachádzame v jeho samizdate Exercície a rekolekcie, kde zdôrazňuje, že každý si musí nájsť čas nielen na jeden Otče náš, ale i na rozjímavú modlitbu, alebo ak by to tak nebolo, nepoznali by sme stupnicu hodnôt, lebo nemáme čas pre toho, ktorý dáva všetko a je zákonom a zmyslom všetkého bytia. Z jeho poslednej vôle vyberáme: „ (…) všetkým svojim duchovným dietkam, ktoré som kedy mal na starosti, ako aj mojim oltárnym bratom, ktorým ako jeden z najnehodnejších som bol z nevysloviteľnej vôle Božej dočasným ordinárom, zverujem a zanechávam toto najväčšie bohatstvo. Vieru v nepremožiteľnú svätú Cirkev katolícku, ktorú ani brány pekelné nepremôžu, vieru vo víťazstvo presvätého kríža, vieru v preláskavú Matku Božiu“.
Jozef Ligoš zomrel náhlou a nečakanou smrťou vo veku 59 rokov, keď sa mu zhoršila cukrovka. Pochovaný je vo svojom rodisku na Orave v dedine Chlebnice.
Štefan Saloka, farár
