Mobiliár severnej kaplnky
- storočie určite patrí medzi jedno z najrozmanitejších období v histórii. Napriek tomu sa mnohým pamiatkam z tohto obdobia dostáva len málo pozornosti a záujmu verejnosti. Dozaista je to vo veľkej miere spôsobené starostlivosťou o historicky staršie a často ojedinelejšie pamiatky, zvlášť tie sakrálne. Zároveň však treba dodať, že v danom období vznikalo množstvo diel rozličnej kvality a to často vytvára mylný, ba povrchný obraz o celej tejto epoche. Aká teda bola?
V 19. storočí sa náboženské výjavy zobrazovali inak ako predtým. Umenie tej doby na jednej strane vychádzalo zo starých tradícií a na druhej strane podliehalo novým princípom. Umelci do nich prestali vnášať súdobé prvky (najmä čo sa týka odevov). Náboženské výjavy sa začali vnímať ako historické a charakterom svetské udalosti. Predovšetkým romantici tvorili s cieľom sprostredkovať zážitky z dávnych príbehov čo možno najživšie a snažili sa o priblíženie obrazu doby, v ktorej sa jednotlivé príbehy odohrali. Drastické a krvavé momenty kresťanských martýrií úplne vymizli.
Tieto princípy sa rovnako prejavujú aj na sakrálnych pamiatkach a oltárnych obrazoch na Spiši i v samotnom kostole v Markušovciach. Práve poznávanie týchto ich historických a umeleckých stránok nám umožňuje prenikanie do duchovného sveta, kultúry a dobového sakrálneho umenia.
Hoci zachovaný mobiliár v interiéri tunajšieho kostola pochádza prevažne z obdobia 18. storočia, markantnú stopu v ňom zanechalo aj 19. storočie a to predovšetkým, ak ide o bočné kaplnky.
Mobiliár južnej kaplnky sme si už priblížili, ale v tomto smere má určite čo ponúknuť i severná kaplnka. Keďže z nej vedú schody na chór, nemôžeme nespomenúť i tunajší organ. Organová skriňa na západnej empore je trojdielna, neogotická a vyhotovená bola v roku 1891, alebo krátko po tomto roku. Dokonca aj historizujúce kostolné lavice v tejto kaplnke sú zo záveru 19. storočia a vedľa oltára, pred severnou stenou je umiestnená dvojmiestna klasicistická patronátna lavica.
Dominantou kaplnky je neogotický oltár s vysokým fiálovým štítom. Po bokoch oltárneho obrazu v strede trojdielnej archy stoja sochy apoštolov sv. Petra a Pavla pod vysokými rezbárskymi baldachýnmi. Oltár dopĺňa novodobá menza – oltárny stôl – pravdepodobne až zo záveru 20. storočia.
Centrálnym výjavom oltára je obraz Božského Srdca Ježišovho.
O jedno z najpozoruhodnejších vyjadrení tejto témy sa zaslúžil maliar Pompeo Batoni, ktorý v roku 1760 namaľoval známy obraz Božského Srdca Ježišovho. Jeho vyobrazenie sa odlišuje tým, že Kristus nemá srdce umiestnené v hrudi, ale drží ho vo svojej pravej ruke. Dielo sa dodnes nachádza v chráme del Gesù v Ríme a z tohto miesta sa kópie obrazu rozšírili do celého sveta a výrazne prispeli k úcte k Božskému Srdcu. Tento výjav vychádza z mystických skúseností a zážitkov rehoľnej sestry Margity Márie Alacoque (1647 – 1690), ktorá v roku 1673 v kláštore v Paray-Le-Monial dostala zjavenie. Stalo sa tak vo chvíli, keď sa práve nachádzala pred Oltárnou sviatosťou a o tomto zážitku neskôr povedala: „Božské Srdce mi bolo predstavené ako na tróne plameňov, oslnivejšie ako slnko s bodnou ranou na boku; okolo srdca bola obvinutá tŕňová koruna, a v hornej časti stál kríž.“ A práve takto poznáme najznámejšie vyobrazenia Božského Srdca Ježišovho dodnes.
Zdroje:
HERUCOVÁ, Marta. Spišské oltáre 19. storočia. Pictonica, 2015, 332 s.; HOMZA, Martin –SROKA, Stanisław A. Historia Scepusii. Vol. II, Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918. Bratislava : Katedra slovenských dejín UK FiF ; Kraków : Instytut Hostorii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2016. 1165; KPÚ KE, prac. Spišská Nová Ves,
Zdroj obrázku:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pompeo_Batoni_Sacro_Cuore_di_Ges%C3%B9.jpg
