Prezentoval ma najdp. Biskup Ján Vojtaššák a nie rodina Mariassych ako bolo dovtedy zvykom. Rodina Mariassych v Markušovciach a v Spišskom Hrušove bývajúca bola patronom fary. Patronátne povinnosti neplnili a plniť ani na výzvu pána biskupa Vojtaššáka nechceli. Preto pán biskup pozbavil ich patronátu nad farou. Oni sa síce odvolali na Sv. Kongregáciu do Ríma, ale nič nedocielili. Fara stala sa „liberae collationis“, čiže farára dosadzoval do nej len biskup. Farnosť som prevzal od dočasného administrátora dp. Jána Slodečku, expositu v Koterbachoch, ktorý po odchode do penzii dp Jána Kolčáka markušovskú farnosť spravoval. Dňa 6. februára 1940 som pricestoval do Markušoviec a bol som inštalovaný skrze dp. dekana Matúša Pajduššáka, farára v Smižanoch. Veriaci z Markušoviec a filiálok pripravili slávnostné privítanie. V obci postavili slavobrány, brány kostola ovenčili a čakali na markušovskej stanici spolu s duchovnými. Keďže nehľadal som slávu a kult osobnosti mi bol cudzí, ku kostolu som prišiel autom zo stanice Sp. Nová Ves včasráno a sám som odslúžil sv. omšu za svojich nových veriacich. Pokým veriaci ma čakali na miestnej stanici, ja som už bol pri oltári. Takže privítanie mohlo byť len skromné a iba v kostole pri hlavnom oltári.

O autorovi

Štefan Saloka

Farár farnosti Markušovce