V Spišskej Kapitule a v lokalite zvanej Pažica odborníci objavili unikátnu koncepciu teritória, ktoré pripomína staroveký Jeruzalem. Pôvodnú hypotézu krajinárov o existencii „Spišského Jeruzalema“ potvrdili aj historici. Veriacim v časoch, keď boli púte do Svätej zeme kvôli vojne s Turkami problematické, mali umožniť čo najvernejšie prežiť krížovú cestu. Podobná symbolická krajina sa nikde inde na Slovensku nenachádza.
Na počiatku aktivít spojených so Spišským Jeruzalemom bol unikátny nález z roku 2002, kedy symbolický rámec kalvárie objavil na spišskej Pažici krajinár Doc. Ing. Peter Jančura, PhD.
Symbolické miesta „Spišského Jeruzalema v Spišskej Kapitule na Pažici a Sivej Brade sa nachádzajú v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto historické pútnické miesto, na pozadí ktorého sa vypína Spišský hrad, sa nachádza pozdĺž bývalej významnej stredovekej cesty Via magna, v súčasnosti na turistickej trase Gotickej cesty.
Slovenský unikát
„Spišský Jeruzalem“ sa začína Katedrálou sv. Martina v Spišskej Kapitule a končí Kaplnkou sv. Kríža na Sivej Brade. V krajine stredného Spiša, ktorá je známa nádherným kultúrnym a prírodným dedičstvom, pribudol objav vedome formovanej religióznej symbolickej krajiny na Pažici, ktorá je pravdepodobne najstaršou kalváriou na Slovensku (počiatky výstavby siahajú do r. 1666) Usporiadanie kaplniek ju zaraďuje k typu Calvario Jerusalem, s vyznačenými miestami spojenými s udalosťami posledných dvoch dní života a smrti Ježiša Krista v Jeruzaleme.
Inšpirácia z Poľska
Kľúčovú úlohu pri vzniku systému kaplniek na Pažici zohral Juraj Bársony, spišský prepošt (1663 – 1675), neskôr jágerský biskup a členovia Spoločnosti Ježišovej – jezuiti, ktorí tu pôsobili od začiatku 17. stor. do roku 1773. Pravdepodobne sa inšpirovali výstavbou Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku, ktorá bola postavená analogicky s miestami pobytu Ježiša v jeho posledných dňoch života v Jeruzaleme. Jezuiti založili v Spišskej Kapitule v roku 1647 školu, viedli morálne a filozofické dišputy v slovenskom jazyku, hrali divadelné predstavenia a mystériá na Pažici. Mystériá (náboženské divadlo) trvali aj niekoľko dní. Predstavovali časť evanjelií, ktoré opisovali Poslednú večeru, zajatie, súdenie Krista, jeho smrť a pochovanie. Odohrávali sa pred Veľkou nocou, počas Veľkého týždňa.
Prehľad jednotlivých pamiatok
Najstaršou pamiatkou na Pažici je archeologická lokalita, na ktorej sa nachádzajú základy bývalého kláštora sv. Martina (benediktínskeho?) z 11. stor. Zohral významnú úlohu pri evanjelizácii, rozvoji vzdelanosti a kultúry severovýchodného Slovenska. V projekte predstavuje dom veľkňaza Annáša.
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule v projekte predstavuje večeradlo – miesto Poslednej večere Pána Ježiša. Časť katedrály pochádza z 13. stor. V rokoch 1462 – 1478 bola západná románska časť a východná časť – loď prebudovaná v gotickom slohu, ktorú dal postaviť vtedajší pán Spišského hradu Štefan Zápoľský (1493 – 1499).
Biskupská rezidencia v Spišskej Kapitule predstavuje v projekte dom veľkňaza Kajfáša, miesto zasadnutia veľrady. Prízemie východného traktu budovy pochádza ešte z 13. stor. počas storočí bola niekoľkokrát prebudovaná. Keď sa Spišská Kapitula stala sídlom biskupstva, budova bola prestavaná v barokovom slohu do dnešnej podoby (1777 – 1780).
Kaplnka sv. Rozálie na Pažici, postavená v roku 1666, v projekte predstavuje palác Herodesa. Sv. Rozália je patrónkou proti moru a cholere. Ku kaplnke chodievali mnohí pútnici a procesie.
Kaplnka sv. Františka Xaverského na Pažici, postavená v roku 1669, v projekte predstavuje pevnosť Antónia – sídlo Piláta. Ku kaplnke putovalo množstvo pútnikov s prosbou o uzdravenie.
Na vrchole Sivej Brady stál podľa legendy odpradávna drevený kríž. Na tomto mieste bola v roku 1675 postavená Kaplnka sv. Kríža. Konali sa tu veľké procesie za účasti spišských prepoštov, kolegiátnej kapituly, okolitej šľachty a veriacich zo širokého okolia. V projekte predstavuje Golgotu – miesto ukrižovania Ježiša.
Malé kaplnky – Božie muky sú situované na severnom a južnom okraji Pažice. V súčasnosti je ich sedem. Sú položené na skalných vyvýšeninách, chrbtom otočené ku kalvárii a nikami smerované k ceste. Boli v nich umiestnené obrazy zo života Ježiša Krista. V projekte naznačujú priebeh pomyselných jeruzalemských hradieb.
Ďalším významným nálezom sú dokumenty o rybníkoch a parku juhovýchodne od obce Jablonov, za Vavrincovým potokom, čo v projekte predstavuje Getsemanskú záhradu. Žiaľ, táto časť zanikla. Nezmenil sa však tok Vavrincovho potoka, ktorý evokuje potok Cedron, tečúci údolím popri hradbách starého Jeruzalema.
Porovnanie s izraelským Jeruzalemom
Kaplnky na Pažici sú vzdialené od seba tak, ako sú vzdialené miesta posledných dní Kristovho života v Jeruzaleme. Takmer v mierke 1:1. Celková konfigurácia terénu, travertínové skaly, kaplnky, Božie muky i prevažujúca borovica čierna, sú dôstojným prírodným rámcom Spišského Jeruzalema, evokujúcim prírodu Palestíny a Izraela.
Polohopis je v prípade „Spišského Jeruzalema“ aktuálny, ak pootočíme mapu stredovekého Jeruzalema o 90° proti smeru hodinových ručičiek a porovnáme s mapou „Spišského Jeruzalema“.
Kresťania po stáročia putovali do Jeruzalema k Božiemu hrobu, aby kráčali tou istou cestou, ako kráčal Kristus. Počas tureckých vojen (od 11. stor.) to nebolo možné. Križiacke vojská prinášali informácie a popisy z Jeruzalema. Možno povedať, že to je základ vzniku kalvárií. Veriaci, ktorí chceli uvažovať nad utrpením Ježiša Krista, putovali na kalváriu. Tak prichádzali aj na „Spišský Jeruzalem“.
Súčasný „Spišský Jeruzalem“ nie je len nádherným miestom hodným fotografovania, turistických prechádzok, objavovania chráneného územia či histórie, ale je aj miestom pre uvažovanie a meditáciu. Aj dnešný turista, okoloidúci alebo pútnik, zažije dotyk tohto premodleného miesta, precíti genius loci „Spišského Jeruzalema.“
Zdroj:
- Košický samosprávny kraj/ www.terraincognita.sk
- Z podkladov: Urbanisticko-architektonická štúdia religióznej krajiny Spišský Jeruzalem (ARLAND s.r.o. – máj 2011). Mgr. Vladimír Olejník: Súbor kaplniek a Krížová cesta pri Spišskej Kapitule v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (archívny výskum 2011)
- foto: https://flog.pravda.sk/ametyst.flog?foto=541222
