V súčasnej uponáhľanej dobe je dôležitý čas sviatkov, ktoré práve slávime. Je dôležité, že sa počas týchto dní zastavíme a znovu si počas slávenia veľkonočných sviatkov pripomenieme podstatu našej viery a veľkonočných udalostí.
Veľkonočné ráno nám dáva nádej, z ktorej môžeme čerpať pravú radosť v našich každodenných udalostiach a situáciách. Víťazstvo Ježiša Krista nám dáva silu žiť a šíriť evanjeliové nadšenie, o ktorom na pravidelných stredajších katechézach hovorí pápež František. Nemôžeme si radosť z viery nechať iba pre seba. Chcel by som vám ponúknuť niektoré jeho povzbudenia o evanjeliovom nadšení, ktoré musíme žiť všetci, veď nás poháňa Ježišovo víťazstvo, že Boží Syn zomrel za nás, za každého z nás osobne, aby nás vykúpil.
Ježiš Kristus s každým z nás počíta, od krstu sme jeho apoštolmi, posiela nás ohlasovať a prinášať všade radosť a nádej, ktorú nám priniesol. Nesmieme si vieru a z nej prameniacu radosť nechať iba pre seba.
Evanjeliové nadšenie teda apoštolská horlivosť je naliehavá a rozhodujúca téma kresťanského života. Pre Cirkev je to životne dôležitý rozmer: spoločenstvo Ježišových učeníkov sa v skutočnosti rodí ako apoštolské, rodí sa ako misionárske. Duch Svätý ju formuje ako vychádzajúcu Cirkev, ktorá ide von, aby nebola uzavretá sama do seba, ale aby vychádzala von, aby bola nákazlivým svedkom Ježišovej viery, aby vyžarovala svoje svetlo až do končín zeme. Môže sa však stať, že apoštolský zápal, túžba osloviť druhých dobrým ohlasovaním evanjelia, ochabne, stane sa vlažným. Niekedy sa zdá, že upadá, kresťania sú uzavretí, nemyslia na druhých. Keď však kresťanský život stratí zo zreteľa horizont evanjelizácie, horizont ohlasovania, ochorie: uzavrie sa do seba, začne sa odvolávať sám na seba (sebastredný), zakrpatieva. Bez apoštolskej horlivosti viera vädne.
Vydajme sa teda na cestu znovuobjavenia evanjelizačného nadšenia, vychádzajme zo Svätého písma a učenia Cirkvi, aby sme načerpali apoštolskú horlivosť z jej prameňov. Potom sa priblížime k niektorým živým prameňom, k niektorým svedkom, ktorí v Cirkvi roznietili vášeň pre evanjelium, aby nám pomohli znovu roznietiť oheň, ktorý v nás chce Duch Svätý udržať. Tu je posolstvo pre nás: nemusíme čakať, kým budeme dokonalí a prejdeme dlhú cestu za Ježišom, aby sme o ňom svedčili, nie; naše ohlasovanie sa začína dnes, tam, kde žijeme. A nezačína to tým, že sa budeme snažiť presvedčiť druhých, nie presviedčať: ale tým, že budeme každý deň svedčiť o kráse lásky, s ktorou sa na nás pozrel a pozdvihol nás, a práve táto krása a jej sprostredkovanie presvedčí ľudí, teda nehovoriť o sebe, ale zvestovať samotného Pána. Evanjelium hovorí: „Prišiel som pre hriešnikov, nie pre spravodlivých.“ Tento krásny Ježišov pohľad, ktorý vidí druhého, nech je to ktokoľvek, ako príjemcu lásky, je začiatkom evanjelizačného nadšenia. Všetko sa začína týmto pohľadom, ktorý sa učíme od Ježiša.
My sme tí, ktorí ohlasujú Pána, neohlasujeme seba, ani politickú stranu, ani ideológiu, dávame Ježiša do kontaktu s ľuďmi, bez toho, aby sme ich presvedčili, nie, nech ich presvedčí Pán. Sme povolaní šíriť radosť veľkonočných udalostí, Ježišovho víťazstva nad hriechom, nad diablom. Náš Boh je osobný, miluje nás každého osobne, každého nás dvíha z našich hriechov, povoláva nás ho nasledovať. Na každom z nás spočinul jeho pohľad, snažme sa, aby sme svojím pohľadom prehovorili k druhým, aby videli v našich očiach Ježiša.
Prajem nám, by sme boli veľkonočnými ľuďmi, aby sme mali evanjeliové nadšenie a chuť prinášať radosť z viery.
